Noví svätí - Jozef Bilczewski

Vatikán: Cirkev má piatich nových svätých. Na slávu oltára ich povýšil Svätý Otec Benedikt XVI. počas slávnostnej svätej omše na Námestí svätého Petra vo Vatikáne v nedeľu, 23. októbra, pri príležitosti ukončenia Synody biskupov a zároveň na záver Roka Eucharistie. Kto boli Jozef Bilczewski, Gaetano Catanosa, Zygmunt Gorazdowski, Alberto Hurtado Cruchaga a Felice z Nikózie? Ich životopisy vám priblížime jednotlivo počas tohto týždňa. Dnes vám prinášame portrét svätého Jozefa Bilczewského.
 
Jozef Bilczewski sa narodil 26. apríla 1860 v poľskom mestečku Wilamowice v Bielsko-Zywieckej, niekdajšej Krakovskej diecéze. Za kňaza bol vysvätený v roku 1884. O dva roky neskôr získal doktorát z teológie na univerzite vo Viedni.
 
Po ďalších štúdiách v Ríme a Paríži bol ako tridsaťročný habilitovaný na Jagellonskej univerzite v Krakove. V roku 1891 bol vymenovaný za profesora dogmatiky na Univerzite Jána Kazimíra v Ľvove. Neskôr sa stal jej dekanom a napokon rektorom. V roku 1900 ho pápež Lev XIII. vymenoval za ľvovského arcibiskupa latinského rítu. Jozef Bilczewski vykonával svoj úrad s veľkou horlivosťou, ako duchovný pastier sa vyznačoval veľkou morálnou silou, dôverou v Boha a milosrdnou láskou k blížnemu, najmä v časoch sociálnych, etnických a náboženských nepokojov. Zomrel 20. marca 1923 v povesti svätosti. Bol pochovaný, ako si sám želal, na Janówskom cintoríne v Ľvove, známom ako „cintorín chudobných“.
 
Obdiv a úctu mu i po smrti prejavovali všetci obyvatelia bez rozdielu národnostnej príslušnosti či sociálneho postavenia. Blahoročený bol 26. júna 2001 počas pastoračnej návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. na Ukrajine. Na otázku: V čom spočíva svätosť Jozefa Bilczewského? odpovedal v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas arcibiskup Edward Nowak, sekretár Kongregácie pre svätorečenie:
 
„Možno povedať, že jeho život bol, v pravom zmysle slova, životom viery. Všetky udalosti skúmal vo svetle viery. Viedol intenzívny duchovný život. Žil v obdivuhodnom súlade s princípmi, ktoré hlása viera. Z jeho osobnosti vyžarovalo isté čaro a veľká duchovná sila, ktorá odzbrojovala dokonca i jeho protivníkov. Bol to kňaz, ktorý sa veľa modlil. Zvláštnu úctu prechovával k Sviatosti Oltárnej a odporúčal ju aj iným. Preto ho nazývali aj ´apoštolom eucharistie´.“
 
Počas svojho pastoračného pôsobenia v Ľvove, meste s obyvateľstvom poľskej a ukrajinskej národnosti i rôznych vierovyznaní, bol arcibiskup Bilczewski veľkou autoritou a oporou pre katolíkov, pravoslávnych i Židov, najmä v ťažkom období prvej svetovej vojny. Arcibiskup Edward Nowak vysvetľuje:
 
„Mesto Ľvov najprv obsadili Rusi. Arcibiskup Bilczewski sa nimi nenechal zastrašiť. Napriek svojmu chatrnému zdraviu sa usiloval pomáhať obyvateľom mesta a okolia. Podporoval ich duchovne i materiálne. Snažil sa brániť najmä Cirkev, katolíckych kňazov, či už latinského alebo byzantského obradu. Keď sa v roku 1915 do Ľvova vrátili rakúske vojská, s veľkou odvahou vystupoval proti prenasledovaniu obyvateľov obžalovaných z kolaborácie s Rusmi. Podarilo sa mu zachrániť mnohých pred popravou či väzením. A keď v roku 1918 vypukla poľsko-ukrajinská vojna, prihováral sa za ukončenie bratovražedných bojov medzi týmito dvoma národmi. V povojnovom období sa mimoriadne záslúžil o duchovnú, morálnu a materiálnu obnovu tamojšieho obyvateľstva.“
 
A aký odkaz zanecháva nový svätec súčasnej Cirkvi? Podľa arcibiskupa Nowaka je Jozef Bilczewski najmä veľkým vzorom pre kňazov. Zložité podmienky, v akých vykonával svoju službu, sú porovnateľné s tými, ktoré zakúšajú i dnes mnohí pastieri Cirkvi v rôznych častiach sveta.
 
„Učí nás, že na prvom mieste je kresťanské svedectvo, potreba intenzívnej pastorácie vlastných veriacich a zároveň úcta voči tým, ktorí nie sú katolíkmi, ale sú takisto našimi bratmi a sestrami. Skrátka, jeho odkazom je kresťanské svedectvo a bratská láska.“
 
(RV, 241005, mv)