Výročie začiatku II. Vatikánskeho koncilu

Vatikán: Dnes si Katolícka cirkev pripomína 43. výročie začiatku II. Vatikánskeho koncilu. Na slávnostnom otvorení 11. októbra 1962 bolo v Bazilike sv. Petra 2894 biskupov, 200 poradcov a 40 nekatolíckych pozorovateľov. Samotné prípravy však začali už niekoľko rokov predtým.
 
Prípravná komisia II. Vatikánskeho koncilu bola zriadená už 6. mája 1959. Pracovali v nej aj dvaja Slováci: salezián Milan Ďurica v komisii pre disciplínu kléru a jezuita Michal Lacko v komisii pre východné cirkvi.
 
Na samotný koncil prišli aj biskupi z komunistických krajín. Za prísľub, že Koncil nebude útočiť na komunizmus a ateizmus, Chruščov dovolil katolíckym biskupom zo sovietskej oblasti zúčastniť sa koncilových zasadaní.
 
Zo Slovenska na koncil mohli prísť iba biskupi Ambróz Lazík a Eduard Nécsey. Biskupi Ján Vojtaššák, Vasiľ Hopko a Štefan Barnáš sa nemohli zúčastniť. Tajne vysvätení biskupi Ján Chryzostom Korec, Dominik Kaľata a Peter Dubovský neprichádzali vôbec neprichádzali do úvahy. Zo 14 žijúcich biskupov v Česko-Slovensku mohli prísť na koncil iba traja!
 
Prvé zasadanie II. vatikánskeho koncilu zakončil Ján XXIII. 8. decem¬bra 1962. Nasledujúci rok však 3. júna zomrel a ďalšie tri koncilové zasadania v rokoch 1963 až 65 viedol jeho nástupca, Pavol VI.
 
Ako ovocie zasadaní ale i prameň pre ďalší rozvoj Cirkvi z koncilu vzišlo 16 úradných dokumentov: štyri konštitúcie, deväť dekrétov a tri deklarácie. Najvýznamnejšími dokumentmi sú štyri konštitúcie:
 
Lumen gentium - o Cirkvi, Dei Verbum - o Božom zjavení, Sacrosanctum Concilium - o posvätnej liturgii a Gaudium et Spes - o Cirkvi v súčasnom svete.
 
Čoskoro sa podnety koncilových prác začali uvádzať do praxe napríklad v prehodnotení miesta laikov v Cirkvi, v prekonávaní bariéry medzi kňazstvom laikov a hierarchiou a v slávení liturgie v jazyku ľudu. Druhý vatikánsky koncil je dnes históriou. Je však nesporné, že ako najväčšia udalosť Katolíckej cirkvi v 20. storočí obohatil jej ďalšie dejiny novými impulzmi.
 
(rv, 111005, lm)