Blahorečenie kardinála Klementa Augusta von Galena

Dnes predpoludním, o 9.30 hod sa konalo v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne blahorečenie nemeckého kardinála Klementa Augusta von Galena. Slávnostnej svätej omši pri tejto príležitosti predsedal prefekt Kongregácie pre svätorečenie, kardinál Jose Saraiva Martins.

Klement August von Galen sa narodil 16. marca 1878 na hrade Dinklage pri severonemeckom meste Oldenburg v oblasti Münsteru. Vyrastal vo vidieckom prostredí, vo veľkej šľachtickej rodine, ovplyvnenej cirkevnými a sociálnymi pomermi svojej doby. Po ukončení štúdií r. 1904 bol vysvätený za kňaza. Prvé dva roky pôsobil ako vikár Münsterského dómu a ako sekretár svojho strýka, svätiaceho biskupa Maximiliána Gereona von Galena.

Jednou z najväčších zmien v jeho živote bolo preloženie do Berlína, kde strávil 23 rokov. Prežil tam ťažké obdobie prvej svetovej vojny i nepokojov počas Weimarskej Republiky s jej závažnými sociálnymi následkami. V roku 1929 sa stal farárom kostola Sv. Lamberta v Münsteri. Druhou, ešte väčšou zmenou v jeho živote, bolo nečakané vymenovanie za Münsterského biskupa na jeseň v roku 1933. Nemecko bolo v tom čase pod vládou národného socializmu.

Kardinál Klement August von Galen bol jedným z najznámejších predstaviteľov cirkevného odporu proti národnosocialistickému režimu bezprávia. S veľkou odvahou vzdoroval ideológii, opovrhujúcej človekom, a mašinérii smrti nacionálno-socialistického štátu, za čo si vyslúžil titul „Lev z Munsteru“. Vo februári roku 1946 ho pápež Pius XII. povýšil na kardinála. Krátko nato, 22. marca, Klement August von Galen v Münsteri zomiera.

O tom, čím kardinál Klement August von Galen vo svojom čase osobitne vynikol, pre Vatikánsky rozhlas povedal postulátor beatifikačného procesu Andrea Ambrosi:

„V tomto čase sa postavil na obranu ľudských práv pre všetkých utláčaných, s odvahou a s plným vedomím sa vystavil nebezpečenstvám, ktoré s tým súviseli. Trpezlivo znášal urážky a zároveň sa pevne postavil za obranu práv Cirkvi a ľudskosti. S odvahou čelil proti nacistickej bezbožnosti najmä vo svojich troch slávnych homíliách z roku 1941, ktoré mal v kostole sv. Lamberta. Tieto vyprovokovali určité zmeny v orientácii rozhodnutí Fuhrera, hlavne ak išlo o konfiškáciu kláštorov, prenasledovanie rehoľníkov a systematické vraždenie mentálne postihnutých ľudí. Hoci gróf von Galen mal temperamentnú a výbušnú povahu, nepochybne bol vyrovnaným a odvážnym prorokom, schopným verejne hovoriť či už o nacistických zločinoch alebo o zneužívaní moci zo strany spojencov, v povojnovom období.“

Na záver dnešnej slávnosti blahorečenia sa prišiel pokloniť relikviám blahoslaveného Klementa Augusta von Galen aj Svätý Otec. Pri tejto príležitosti, sa prihovoril k veriacim týmito slovami:

„Srdečne pozdravujem biskupov, kňazov, predstaviteľov verejného života a pútnikov, ktorí prišli do Ríma z Munsteru a z celého Nemecka. S radosťou sa s Vami spájam v úcte nového blahoslaveného Klementa Augusta von Galena. V zástupe Kristových svedkov minulého storočia, vystupuje do popredia ako postava horlivého kňaza a veľkorysého biskupa. Pán mu dal hrdinskú odvahu k obrane Boha, práv Cirkvi a človeka, ktoré národný socializmus hrubo a systematicky narúšal, v mene pomýlenej novopohanskej ideológie. Dnes, jeho blahorečenie, nám ponúka vzor hlbokej a nebojácnej viery. Pre orodovanie nového blahoslaveného, prosme o požehnanie Cirkvi a ľudskej spoločnosti v Nemecku, v Európe a na celom svete“.(rv, 091005, ls)