Synoda biskupov - 5. a 6. generálna kongregácia

Vatikán: V prítomnosti Benedikta XVI. dnes predpoludním pokračovala 6. generálnou kongregáciou Biskupská synoda. Počas nej so svojimi príspevkami vystúpilo 22 synodálnych otcov. Mnohí z nich sa vrátili vo svojich vystúpeniach k téme adorácie, rešpektovania liturgických predpisov a častého pristupovania k sviatosti zmierenia.
 
Aj dnes vám ponúkame krátke zhrnutie popoludňajšieho programu Synody biskupov 5. októbra. V diskusii vystúpilo 13 synodálnych otcov. Najčastejšími témami jednotlivých príspevkov boli: Cirkev a Eucharistia, Eucharistia a ekonómia spásy, svetlé a tienisté stránky v slávení Eucharistie a situácia v miestnych cirkvách.
 
Eucharistia tvorí Cirkev, avšak nie v zmysle chronologickom alebo logickom, ale skôr v tom zmysle, že umožňuje Cirkvi existovať a žiť sviatostným spôsobom skúsenosť pravého Kristovho Tela. Komunitný a cirkevný rozmer Eucharistie predstavuje podstatu eucharistického tajomstva, ale veriaci túto eucharistickú skutočnosť, prinajmenšom v praxi, často ignorujú a málo prijímajú. Zdá sa, že v pohľade veriacich na eucharistiu prevažuje praktizovanie tejto sviatosti poznačené individualizmom, citovosťou a prehnanou bázňou: nedeľa sa tak stáva akýmsi rituálnym predpisom, ktorému treba vyhovieť, a nie je skutočným a vlastným životom vzájomného zdieľania v spoločenstve a v láske.
 
S veľmi ráznym príspevkom vystúpil kolumbijský biskup Sarasti Jaramillo. Eucharistia je odpoveďou na negatívne znamenia súčasnej kultúry. Po prvé, tvárou v tvár kultúre smrti, ktorá obchoduje so zbraňami, ktorá buduje systémy hromadného ničenia, povoľuje potrat, schvaľuje manipuláciu s embriami, sa Ježiš označuje ako Chlieb Života. Po druhé, naša kultúra je poznačená nenávisťou a terorizmom: Eucharistia nám umožňuje zmieriť sa s Bohom a s bratmi. Zoči-voči vedeckému pozitivizmu a relativizmu súčasnej kultúry sa Eucharistia predkladá ako „tajomná“ skutočnosť a zdôrazňuje dôležitosť viery a lásky ako ciest poznania. A napokon, Eucharistia hlboko sprevádza moderného človeka v jeho samote a beznádeji, podobne ako Emauzských učeníkov, a dáva mu prísľub večného života.
 
Účastníci diskusie takisto zdôraznili, že proces sekularizácie a prehĺbenie náboženskej ľahostajnosti vyvolávajú medzi mnohými pokrstenými znepokojujúce ochabnutie, ak nie priam stratu vlastnej kresťanskej identity. V takýchto situáciách, uviedol predseda Pápežskej rady pre laikov, arcibiskup Stanislav Rylko, jednou z najnaliehavejších výziev pre Cirkev je vhodné uvedenie pokrstených do tajomstva ďalších sviatostí, pomocou ktorého môžeme obnoviť kresťanské komunity, aby viedli život hlbokej viery.
 
(rv, 061005, mv)