Príhovor Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu 5. októbra 2005

Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii, ktorá sa konala na námestí sv. Petra vo Vatikáne, bolo prítomných asi 50 tisíc pútnikov z 19 krajín. Témou dnešnej katechézy bola druhá časť 134. žalmu.
 
Drahí bratia a sestry,
134. žalm, tento spev z modlitby vešpier, s veľkonočným zafarbením, sa nám ponúka v dvoch rozličných úryvkoch. Úsek, ktorý sme práve počuli obsahuje druhú časť žalmu (por. vv. 13 – 21). Je spečatením toho aleluja, ktoré sme počuli na začiatku žalmu a ktoré je vyjadrením chvály voči Pánovi.
 
Potom, čo som spomenul udalosť Veľkej Noci z prvej časti žalmu, čo je srdcom veľkonočného slávenia Izraela, žalmista teraz výrazným spôsobom porovnáva dva rozličné náboženské pohľady. Na jednej strane, sa dostáva do popredia postava osobného a živého Boha, ktorý je v centre autentickej viery (por. verše 13 – 14). Jeho prítomnosť je účinná a spásonosná. Pán nie je neprítomnou a nehybnou skutočnosťou, ale živou osobou, ktorá „vedie“ svojich verných, „odpovedá na ich zbožnosť“ a podopiera ich svojou mocou a láskou.
 
Na druhej strane je to modlárstvo, (por. verše 15 – 18), ktoré je výrazom klamnej a narušenej nábožnosti. Modla totiž nie je ničím iným ako „dielom ľudských rúk“, výplodom ľudských túžob. Je neschopná prekonať hranice stvorenia. Je pravdou že má ľudskú podobu s ústami, očami, ušami, hrdlom, je avšak nečinná, bez života, je ako bezduchá postava (por. Ž 113B, 4 – 8).
 
Osudom tých, ktorí sa klaňajú týmto mŕtvym skutočnostiam je, že sa stanú podobnými im samým. Bezmocnými, slabými, nečinnými. V týchto veršoch je jasne predstavené večné pokušenie človeka hľadať spásu v „dielach svojich rúk“. Pokušenie vkladať svoju nádej do bohatstva, moci, úspechu, do materiálnych vecí. Stáva sa mu však žiaľ to, čo výraznym spôsobom opisuje prorok Izaiáš: „Pasie sa na popole, zblúdilo mu srdce, zvádza ho, ale on si nezachráni dušu a nepovie: "Či nemám lož v pravici?"(Iz 44,20).
 
Meditácia nad žalmom 134 o pravom a nepravom náboženstve, o pravej viere v Pána vesmíru a dejín, a o modloslužbe, sa završuje liturgickým požehnaním (por. verše 19-21), ktoré uvádza na scénu sériu postáv prítomných pri uctievaní v chráme na Sione. (por. Ž 113B, 9-13). Z celého spoločenstva, zhromaždeného v chráme, stúpa k Bohu, Stvoriteľovi sveta a záchrancovi svojho ľudu, zborové požehnanie vyjadrené rôznosťou hlasov a v pokore viery.
 
Liturgia je privilegovaným miestom na počúvanie Božieho Slova, ktoré nás robí účastnými na spásonosných skutkoch Pána, ale je tiež priestorom, z ktorého stúpa modlitba spoločenstva, oslavujúceho Božiu lásku. Boh a človek sa stretávajú v objatí spásy, ktoré sa završuje práve v slávení liturgie.
 
V komentári k veršom tohto žalmu, týkajúcich sa modiel a podoby, ktorú na seba preberajú tí, čo v ne veria (por. Ž 135,15-18), Svätý Augustín poznamenáva:
„Vskutku – verte tomu, bratia – s ich modlami sa do nich vrýva istá podoba: iste nie do ich tela, ale do ich vnútorného človeka. Majú uši, ale nepočujú, ako na nich Boh volá: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ Majú oči, ale nevidia: to znamená, majú telesné oči, ale nie oči viery.“ Podobne tak: „majú nosy, ale nevnímajú vône. Nie sú hodní vnímať tú vôňu, o ktorej apoštol Pa-vol hovorí: Sme Kristovou ľúbeznou vôňou na každom mieste.(por. 2Kor 2,15) Aký osoh je pre nich, ak majú nosy a nedokážu nimi vdychovať Kristovu ľúbeznú vôňu?“
 
Je pravda, uznáva svätý Augustín, ešte stále možno nájsť ľudí zviazaných modlárstvom; „avšak každý deň sa nájdu ľudia, ktorí, presvedčení o zázrakoch Krista Pána, objímajú vieru. Každý deň sa otvárajú oči slepým a uši hluchým, nosy, čo boli predtým upchaté, začínajú vdychovať, rozväzujú sa jazyky nemých, silnejú údy chromých, narovnávajú sa nohy mrzákov. Zo všetkých týchto kameňov Boh môže vzbudiť Abrahámove deti (por. Mt 3,9). Nech sa teda povie im všetkým: „Dom Izraelov, zvelebuj Pána“... Zvelebujte Pána, všetky národy! Toto znamená: „Dom Izraelov“. Zvelebujte ho vy, kňazi Cirkvi! Toto znamená “Dom Áronov”. Zvelebujte ho vy, služobníci! To znamená “Dom Léviho”. A čo povedať o iných národoch? “Vy, čo sa bojíte Pána, zvelebujte Pána.” (Esposizione sul Salmo 135, 24-25: Nuova Biblioteca Agostiniana, XXVIII, Roma 1977, s. 375.377).
 
Na dnešnej audiencii bolo prítomných asi 200 slovenských pútnikov. Benedikt XVI. ich takto pozdravil:
 
Srdečne pozdravujem slovenských pútnikov z Bratislavy a okolia, Šale a Jablonového. Drahí bratia a sestry, v tomto mariánskom mesiaci vás pozývam do školy Panny z Nazareta. Učte sa od nej milovať Boha a blížnych. S láskou vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!
 
(rv, 051005, ls, mv)