Očakávania od Synody v rozhovore s kardinálom Francisom Arinze
Vatikán: Slávnostnou svätou omšou otvoril Benedikt XVI. v nedeľu 2. októbra v
chráme sv. Petra, 11. riadnu generálnu Synodu biskupov na tému: "Eucharistia – prameň
a vrchol života a poslania Cirkvi". Prinášame vám rozhovor, ktorý pre Vatikánsky rozhlas
poskytol kardinál Francis Arinze, prefekt Kongregácie pre Boží kult a správne vysluhovanie
sviatostí, ktorý je zároveň aj jedným z troch predsedov Synody.
Eminencia,
aké sú očakávania biskupov od tejto Synody o Eucharistii? Každý má svoje očakávania.
Myslím si však, že môžeme povedať, že Boží ľud očakáva od synody znovupotvrdenie našej
katolíckej viery v Eucharistiu, ako obete, sviatosti a skutočnej prítomnosti Krista.
Isteže, nejde o potvrdenie nejakého druhu novej doktríny, ale naopak, o zdôraznenie
tej, ktorá je tu stále. Očakávame teda, že synoda nás povzbudí k sláveniu eucharistie
v plnosti viery, ktorá je zároveň prejavom našej viery – lex orandi, lex credendi.
Viera sa prejavuje v slávení, ale zároveň slávenie živí našu vieru. Okrem toho, veriaci
ľud očakáva povzbudenie pre svoje apoštolské aktivity, cirkevné aktivity rôznych životných
stavov: klerikov, rehoľníkov a rehoľníčok, laikov - všetkých, čo sa živia Najsvätejšou
Eucharistiou, ktorá je zdrojom a vrcholom celého života cirkvi.
S akými
základnými otázkami ohľadom slávenia eucharistie sa má zaoberať synoda? Každý
účastník sa môže v slobode vyjadriť k týmto štyrom témam: Eucharistia v dnešnom svete,
Viera Cirkvi v Eucharistiu, Eucharistia v živote Cirkvi a napokon Eucharistia v misijnom
poslaní Cirkvi. Iste, každý kardinál a každý biskup sa vyjadrí a vystúpi so svojim
príspevkom, ale, myslím si, že nebude možné nehovoriť o spôsobe slávenia, o tom, čo
dnes nazývame „ars celebrandi“ - spôsob, akým sa slávi svätá omša, ktorá je prejavom
viery, živí vieru, stáva sa ozajstnou radosťou a aktivitou Cirkvi. Eucharistická slávnosť
zaiste nie je vecou súkromnou. Určite sa dotkneme aj témy svätého prijímania: kto
prijíma Telo Kristovo, musí byť tým, kto sa stotožňuje s katolíckou vierou, so životom
Cirkvi, a teda je v jednote s biskupom a s pápežom. Eucharistická slávnosť nie je
slávnosťou ekumenickou. Ekumenizmus treba podporovať, ale eucharistia tu nie je prostriedkom,
ako keby bola naším osobným vlastníctvom. Eucharistia je slávením už zjednotenej Cirkvi
a nie slávením všetkých kresťanov rôznych vyznaní. Je dosť dôležité vysvetliť túto
skutočnosť. Dôležitá je aj téma misií, pretože eucharistia nás povzbudzuje k evanjelizácii.
Aký
vzťah je medzi eucharistiou a sviatosťou zmierenia? Veľmi úzky vzťah, pretože
sviatosť zmierenia nás pripravuje na to, aby sme dobre prijali Ježiša, jeho telo a
krv, pripravuje nás na stretnutie s Bohom. Každá omša začína úkonom kajúcnosti: ten
však nie je sviatosťou zmierenia, ale predpokladá, že sviatosť zmierenia, teda spoveď,
sme už vykonali. Ten, kto je v stave smrteľného hriechu, sa musí vyspovedať pred
kňazom, zástupcom Ježiša a Cirkvi, od ktorého prijme odpustenie. Iba tak môže opäť
pristúpiť k prijímaniu a v spoločenstve katolíckej Cirkvi prijať Ježiša. To je veľmi
dôležité. Mnohí ľudia idú na prijímanie, ale vôbec sa nespovedajú: teda, niečo tu
nefunguje.
Spolu so Synodou biskupov sa končí aj Rok Eucharistie. Eminencia,
ako by ste ho zhodnotili? Vďaka pápežovi Jánovi Pavlovi II. na ktorého si
s úctou spomíname, s jednou z jeho veľkých iniciatív, ku ktorým sa podujal v poslednom
roku svojho pontifikátu, Cirkev dostala mnoho milostí zo slávenia tohto roku Eucharistie.
Jeho ovocie nebolo všade rovnaké, veľa závisí od správcov farností, od druhov diecéz,
rektorov univerzít alebo seminárov či predstavených kláštorov. Všeobecne však môžeme
ďakovať Bohu, lebo katolíckej viere v Eucharistiu sa dnes venuje väčšia pozornosť,
rovnako tak aj prejavu tejto viery v slávení Eucharistie. Boli tu tiež dni štúdia,
ktoré sa konali na univerzitách a v seminároch, v oveľa vyššom počte sa konali adorácie
pred Najsvätejšou Sviatosťou mimo Svätej omše. V Nigérii aj v iných krajinách som
videl kaplnky, v ktorých je vystavená Sviatosť celý deň a niekedy aj celú noc. Vďaka
Bohu za toto všetko, pretože hodiny, ktoré strávime pred Sviatostným Ježišom, sú veľmi
vzácne.