Príhovor Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu 28. septembra 2005
Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii, ktorá sa konala na námestí svätého
Petra vo Vatikáne, sa Benedikt XVI. prihovoril k 30 tisíc pútnikom z 22 krajín. Témou
katechézy bol 134. žalm: „Oslava Pána divotvorcu“.
Drahí bratia a sestry, predstavuje
sa pred nami prvá časť 134. žalmu, ktorý má liturgický charakter a je popretkávaný
spomienkami, poznámkami a odkazmi na iné biblické texty. Liturgia vskutku často buduje
svoje texty tak, že čerpá z veľkého biblického dedičstva bohatý repertoár tém a modlitieb,
ktoré povzbudzujú veriacich na ich púti.
Sledujme dej modlitby tejto prvej
časti (por. Ž 134, 1 - 12), ktorý sa otvára širokým a vrúcnym pozvaním chváliť Pána
(por. vv. 1 – 3). Výzva je adresovaná služobníkom Pána, ako čítame v úvode žalmu:
„služobníci Pánovi, ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha“ (vv.
1 – 2). Nachádzame sa teda v atmosfére živého kultu, ktorý sa uskutočňuje v chráme,
na mieste, privilegovanom pre spoločnú modlitbu. Tu sa zakúša účinným spôsobom prítomnosť
„nášho Boha“, ktorý je Bohom „dobrým“ a „ľúbezným“, Boh vyvolenia a zmluvy (por. vv.
3 – 4 ).
Po pozvaní ku chvále, nasleduje sólový hlas, ktorý vyznáva vieru
a začína slovami „Ja viem“ (v. 5). Toto krédo vytvára podstatu celého hymnu. Odhaľuje
sa v ňom vyznanie veľkosti Pána (ibidem), ktorú prejavuje vo svojich obdivuhodných
dielach. Božia všemohúcnosť sa prejavuje ustavične v celom svete „na nebi i na
zemi, v mori a vo všetkých priepastiach“. Je to On, kto vytvára oblaky, blesky, dážď
a vietor, ktoré sú predstavované tak, akoby boli uzatvorené v „komorách“ alebo v nádržiach
(por. vv. 6 – 7).
Je to však predovšetkým iný aspekt božskej aktivity, ktorá
sa oslavuje v tomto vyznaní viery. Ide o zázračný zásah v dejinách, kde Stvoriteľ
ukazuje tvár vykupiteľa svojho národa, zvrchovaného Pána nad svetom. Pred očami Izraela
sa necháva odznieť v modlitbe súhrn veľkých udalostí východu z Egypta. Predovšetkým
je to stručná ale podstatná spomienka na egyptské „rany“, na údery, ktoré spôsobil
Pán, aby porazil utláčateľa (por. vv. 8 – 9).
Potom sa napreduje spomínaním
na víťazstvá, ktoré uskutočnil Izrael po dlhom pochode púšťou. Pripisované sú mocnému
zásahu Boha, ktorý „porazil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov“ (v. 10). Nakoniec
je tu cieľ, tak vytúžený a očakávaný, prisľúbená krajina: „Ich krajinu dal do dedičstva,
do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu“ (v. 12).
Božia láska sa stáva konkrétnou
a možno ju takmer zakúšať v dejinách, so všetkými svojimi trpkými a slávnymi udalosťami.
Liturgia má za úlohu sprítomniť a urobiť účinnými božské dary, hlavne vo veľkonočnom
slávení, ktoré je zdrojom každej inej slávnosti a je zvrchovaným znakom slobody a
spásy.
Duch žalmu a jeho oslavy Boha zhrnieme prostredníctvom slov svätého
Klementa Rímskeho, tak ako zaznieva v dlhej záverečnej modlitbe v jeho liste Korinťanom.
Všíma si, že tak ako v 134. žalme je prítomná tvár Boha vykupiteľa, tak isto jeho
ochrana, ako to nachádzame u cirkevných otcov, teraz prichádza k nám v Kristovi:
„Ó
Pane, nech zažiari tvoja tvár nad nami pre dobro v pokoji, ochraňuj nás so svojou
mocnou rukou, a pomôž nám utiecť od každého hriechu svojím mocným ramenom. Zachráň
nás od tých, ktorí nás nespravodlivo nenávidia. Daruj svornosť a pokoj nám i všetkým
obyvateľom zeme, ako si ich dal našim otcom, keď Ťa vzývali v posvätnej viere a v
pravde.... Tebe, ktorý jediný si schopný nám naplniť tieto dobrá a ďalšie ešte väčšie,
ďakujeme skrze Veľkňaza a ochrancu našich duší, Ježiša Krista, skrze ktorého nech
sa vzdáva tebe teraz sláva a veleba, z pokolenie na pokolenie a na veky vekov. Amen“
(60, 3 – 4, 61,3: Collana di Testi Patristici, V, Roma 1984, pp. 90 – 91).
Ani
na dnešnej audiencii nechýbali slovenskí pútnici. Benedikt XVI. ich takto pozdravil:
Srdečne
pozdravujem slovenských pútnikov z Lendaku a Fričoviec ako aj spevokol Zborovčan zo
Zborova. Drahí bratia a sestry, spievajte Pánovi novú pieseň ústami, ale predovšetkým
svojim kresťanským životom. S láskou žehnám vás i vaše rodiny vo vlasti. Pochválený
buď Ježiš Kristus!