Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán: Tak ako každú nedeľu aj včera sa Benedikt XVI. pomodlil spoločne s veriacimi, ktorí prišli do Castel Gandolfo mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa k prítomným prihovoril týmito slovami:
 
Drahí bratia a sestry,
v túto poslednú nedeľu, ktorú trávim v Castel Gandolfo, rád by som srdečne pozdravil všetkých obyvateľov tohto mestečka, a opätovne vrúcne poďakoval za prijatie, ktorého sa mi dostalo.
 
Pokračujúc v reflexii o tajomstve Eucharistie, ktoré je srdcom kresťanského života, chcel by som dnes osvetliť vzťah medzi Eucharistiou a charitatívnou láskou. Slovo „charita“ v gréčtine agapé, v latinčine caritas – neznamená v prvom rade skutok, alebo cit dobročinnosti, ale duchovný dar, Božiu lásku, ktorú Duch Svätý rozlieva v ľudskom srdci a pohýna ho darovať sa Bohu a blížnemu (por. Rim 5,5).
 
Celá Ježišova pozemská existencia, od počatia až po smrť na kríži, bola jedinečným aktom lásky do takej miery, že našu vieru môžeme zhrnúť do slov: Jesus Caritas, Ježiš láska. Pri poslednej večeri, uvedomujúc si, že „nadišla jeho hodina“ (Jn 13,1), Božský majster ponúkol učeníkom príklad najvyššej lásky, keď im umyl nohy a zveril im svoje najvzácnejšie dedičstvo, Eucharistiu, v ktorej je sústredené celé veľkonočné tajomstvo, ako o tom napísal ctihodný pápež Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia (por. n. 5).
 
„Vezmite a jedzte: toto je moje telo.... Pite z neho všetci, toto je moja krv“ (Mt 26,26-27). Ježišove slová vo Večeradle anticipujú jeho smrť a poukazujú na vedomie s akým ju podstúpil, keď ju premenil v dar seba samého, v akte totálne darujúcej sa lásky. V Eucharistii sa nám Pán dáva so svojim telom, so svojou dušou a božskosťou.
 
My sa zjednocujeme s ním a medzi sebou navzájom. Naša odpoveď na jeho lásku musí byť teda konkrétna, je nutné ju vyjadriť hodnoverným výrazom lásky, v odpustení, vo vzájomnom prijatí sa a v pozornosti voči potrebám všetkých. Existujú mnohé formy služby, ktoré môžeme preukázať blížnemu v každodennom živote. Eucharistia sa takto stáva prameňom duchovnej energie, ktorá obnovuje svet v Kristovej láske.
 
Príkladní svedkovia takejto lásky sú svätí, ktorí čerpali z Eucharistie silu k činorodej láske, nie zriedka, hrdinského stupňa. Myslím na svätého Vincenta z Pauly, ktorého liturgickú spomienku budeme sláviť pozajtra a ktorý povedal: „Akou radosťou je slúžiť osobe Ježišovi Kristovi v jeho chudobných údoch!“
 
Myslím na blahoslavenú Matku Teréziu, zakladateľku Misionárok lásky, ktorá medzi najchudobnejšími z chudobných milovala Ježiša, ktorého každý deň prijala a kontemplovala v konsekrovanej hostii.
 
Najskôr a najviac zo všetkých svätých, božská láska naplnila srdce Panny Márie. Po zvestovaní, pohnutá Tým, ktorého nosila vo svojom lone, Matka vteleného Slova, sa ponáhľala navštíviť a pomôcť svojej sesternici Alžbete. Modlime sa, aby každý kresťan, ktorý sa živí Kristovým telom a krvou, vždy viac rástol v láske k Bohu a vo veľkorysej službe bratom a sestrám.
 
Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec ešte dodal:
 
Pozajtra sa bude sláviť Svetový deň turizmu. Je to dosť významný sociálny jav v súčasnom svete. Opätovne vyjadrujem prianie, aby turizmus bol vždy sprevádzaný rešpektom voči osobám a kultúram, a mohol tak napomáhať rozvoju dialógu a vzájomného pochopenia. Na štvrtok potom pripadá Svetový deň námorníkov. Pri tejto príležitosti sa obraciam so srdečným pozdravom a modlitbou ku všetkým, ktorí pracujú na mori.
 
(rv, 260905, ls)