Príhovor Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu 21. septembra 2005

Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii, ktorá sa konala na námestí svätého Petra vo Vatikáne, sa Benedikt XVI. prihovoril k 26 tisíc pútnikom z 27 krajín. Témou katechézy bola druhá časť 131. žalmu.
 
Drahí bratia a sestry,
 
práve sme si vypočuli druhú časť 131. žalmu. Je to spev, ktorý nám pripomína ústrednú udalosť dejín Izraela: premiestnenie Pánovej archy do Jeruzalema. Jej tvorcom bol Dávid, čo opisuje prvá časť žalmu, o ktorej sme už uvažovali.
 
Kráľ vskutku prisahal, že sa neusadí v kráľovskom paláci prv, než nenájde prístrešie pre Božiu archu, ktorá je znakom Pánovej prítomnosti uprostred svojho ľudu (por. vv. 3-5). Na túto kráľovu prísahu odpovedá teraz sám Boh: „Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá“ (v. 11).
 
Tento slávnostný prísľub je v podstate ten istý, ktorý Dávidovi adresoval v Božom mene prorok Nátan. Vzťahuje sa na Dávidovo potomstvo, ktoré je určené k tomu, aby v budúcnosti stabilne vládlo (por. 2 Sam 7,8 – 16).
 
Božia prísaha však počíta s ľudským úsilím. Je podmienená slovom „ak“: „Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu" (Ž 131, 12). Na Boží prísľub a na Boží dar, ktorý nemá v sebe nič magické, človek musí odpovedať aktívnym a verným odovzdaním sa, čo sa uskutočňuje v dialógu, v ktorom sa stretajú dve slobody, Božia a ľudská.
 
V tomto bode sa žalm premieňa na spev, ktorý ospevuje obdivuhodné účinky, či už Pánovho daru, alebo vernosti Izraela. Zakúša sa vskutku Božia prítomnosť uprostred ľudu (por. vv. 13 – 14). Boh bude ako obyvateľ medzi obyvateľmi Jeruzalema, ako občan, ktorý prežíva spolu s ďalšími občanmi historické udalosti, pričom však ponúka moc svojho požehnania.
 
Boh požehná komory, chlebom nasýti chudobných (por. v. 15) odeje svojich kňazov do rúcha spásy, a učiní, že všetci veriaci budú plesať v radosti a v dôvere (por. v. 16). Osobitné požehnanie je rezervované ešte raz pre Dávida a jeho potomstvo: „Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo. Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém" (vv. 17 – 18).
 
Ešte raz, podobne, ako v prvej časti žalmu (por. v. 10), na scénu vystupuje postava “Pomazaného”, v hebrejčine “Mesiáš”. Takto Dávidovo potomstvo nadväzuje na mesiášstvo, ktoré v kresťanskej literatúre nachádza plné uskutočnenie v postave Krista.
 
Použité obrazy sú živé: Dávid je predstavený ako výhonok, ktorý mocne rastie. Boh osvecuje Dávidovo potomstvo žiarivým svetlom, čo je symbol životnosti a slávy. Žiarivá koruna sa stane znakom triumfálneho víťazstva nad nepriateľmi a teda víťazstva nad zlom.
 
V jeruzalemskom chráme, ktorý chráni archu a v Dávidovom potomstve, sa uskutočňuje dvojitá Pánova prítomnosť, jedna v priestore, druhá v dejinách. 131. žalm sa teda stáva oslavou Boha – Emanuela, ktorý je prítomný uprostred svojich stvorení a žehná ich, pokým oni ostávajú s ním spojené v pravde a v spravodlivosti.
 
Duchovné posolstvo tohto hymnu je už predohrou Jánovho prehlásenia: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14).
 
Končíme, pričom si pripomenieme, že začiatok tejto druhej časti 131. žalmu často používali cirkevní otcovia na opis vtelenia Slova v lone Panny Márie.
 
Už svätý Irenej, ktorý sa odvoláva na Izaiášovo proroctvo o Panne, ktorá rodí, vy-svetľoval: „Slová: "Počujteže, dom Dávidov!“ (Iz 7,13) poukazujú, že večný kráľ, ktorého Boh prisľúbil Dávidovi, vzbudí "Potomka z tvojho rodu“ (Ž 131,11).
 
On je ten istý, ktorý sa narodil z Panny, a ktorý pochádza z Dávida. Preto mu prisľúbil kráľa, ktorý bude „Potomok z tvojho rodu“, výraz, ktorý poukazuje na pannu v požehnanom stave. Písmo teda, kladie a potvrdzuje potomka z jeho rodu, a tak prehlasuje, že generácia toho, ktorý mal prísť vzíde z Panny.
 
Tak ako Alžbeta, naplnená Duchom Svätým, dosvedčila, keď povedala Márii: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1,42). Takto Duch Svätý ukazuje tým, ktorí ho chcú počúvať, že v pôrode Panny, teda Panny Márie, sa naplnil prísľub, ktorý dal Boh Dávidovi, že vzbudí kráľa ako potomka z jeho rodu“ (Contro le eresie, 3,21,5: Già e Non Ancora, CCCXX, Milano 1997, p. 285).
 
Ani na dnešnej audiencii nechýbali slovenskí pútnici. Benedikt XVI. ich takto pozdravil:
 
S láskou vítam slovenských pútnikov z Čierneho Baloga, Košickej Polianky ako aj starostov z Humenného a okolia.
 
Drahí bratia a sestry, prajem vám, aby vaša púť do Ríma bola pre každého z vás posilou vo viere. Rád vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus! (rv, 210905, ls)