Príhovor Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu 14. septembra 2005

Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii, ktorá sa konala na námestí svätého Petra vo Vatikáne, sa Benedikt XVI. prihovoril k 20 tisíc pútnikom zo 16 krajín sveta. Témou katechézy bol 131. žalm: „Božie prisľúbenie Dávidovmu domu“.


Drahí bratia a sestry,


počuli sme prvú časť 131. žalmu, ktorý nám modlitba vešpier ponúka v dvoch rozličných okamihoch. Nemálo vedcov si myslí, že tento chválospev zaznieval počas slávnostnej prepravy Pánovej archy, ktorá bola znakom Božej prítomnosti uprostred izraelského národa v Jeruzaleme, v novom hlavnom meste, ktoré zvolil Dávid.


V rozprave tejto udalosti, tak ako o tom píše Biblia, sa dočítame, že kráľ Dávid „tancoval z celej sily pred Pánom. Dávid bol oblečený do plátenného efódu. Takto niesli Dávid a celý Izraelov dom Pánovu archu s jasotom za zvuku trúby“ (2 Sam 6, 14 – 15).


Iní vedci, pripisujú naopak 131. žalm k spomienkovej slávnosti starobylej udalosti, po ustanovení kultu vo svätyni na Sione, zriadenej Dávidom.


Náš hymnus ako sa zdá je liturgickej povahy: pravdepodobne sa užíval počas procesie, v prítomnosti kňazov a veriacich, za sprievodu speváckeho zboru. Sledujúc modlitbu vešpier, pozastavíme sa pri prvých desiatich veršoch žalmu, ktoré sme práve počuli.


V srdci tejto časti je umiestnená slávnostná prísaha vyslovená Dávidom. Hovorí sa tu, že - zanechajúc nezhodu s kráľom Saulom, - „prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub“ (Ž 131,2).


Obsah tejto slávnostnej udalosti, vyjadrenej v treťom až piatom verši, je jasný: panovník nevkročí do kráľovského paláca v Jeruzaleme, neuloží sa na svoje lôžko prv, kým nenájde miesto pre Pánovu archu.


Uprostred sociálneho života musí byť teda prítomnosť, ktorá pripomína tajomstvo transcendentného Boha. Boh a človek kráčajú spolu v dejinách, a chrám ma za úlohu naznačovať viditeľným spôsobom toto spoločenstvo.


V tomto bode, po Dávidových slovách, sa prostredníctvom slov liturgického zboru kráča k spomienkam minulosti. Pripomína sa znovunájdenie archy na ja-arských nivách, v Efrate (por. v. 6).


Tu ostala dlhý čas, keď ju Izrareliti najskôr stratili v boji a neskôr im ona bola vrátená Filištíncami (por. 1 Sam 7,1, 2 Sam 6, 2.11). Z vidieka je však archa sprevádzaná do budúceho svätého mesta a náš úryvok končí slávnosťou, ktorá na jednej strane poukazuje na klaňajúci sa ľud (por. Ž 131,7.9), teda liturgické zhromaždenie a na druhej strane, na Pána, ktorý sa vracia, aby bol opäť prítomný a činný v znamení archy umiestnenej na Sione (por. v. 8).


Akoby pečaťou sú slová prvej časti 131. žalmu, ktoré sú oslavnou modlitbou v prospech Dávidových nasledovníkov: „Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného“ (v. 10).


Nie je ťažké vycítiť mesiášsky rozmer tejto prosby, ktorá prvotne bola určená k vyprosovaniu pomoci pre hebrejského kráľa v jeho životných skúškach. Slovo „pomazaného“ je vskutku preklad hebrejského slova „Mesiáš“.


Pohľad modliaceho teda siaha ponad udalosti Júdskeho kráľovstva a stáva sa projekciou veľkého očakávania, dokonalého „Pomazaného“, Mesiáša, ktorý bude vždy obľúbený, milovaný a požehnaný Bohom.


Táto mesiášska interpretácia prevláda v kresťanskej literatúre a vzťahuje sa na celý žalm. Významný je napríklad výklad Esichia z Jeruzalema, kňaza z prvej polovice 5. storočia, ktorý 8. verš aplikuje na vtelenie Krista.


Vo svojej druhej homílii o Matke Božej, obracia sa na Pannu Máriu slovami: „O tebe a o Tom, ktorý je z teba narodený, Dávid neprestáva hrať na citare: Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci“ (Ž 131,8).


Kto je „archa tvojej všemoci“? Esichio odpovedá: „Určite Panna Mária, Božia Matka. Pretože ak ty si perlou, tak ona je právom archou. Ak ty si slnkom, nebom bude nevyhnutne pomenovaná Panna, a ak ty si nepoškvrneným kvetom, Panna Mária bude neporušenou rastlinou, rajom nesmrteľnosti.“ (Testi mariani del primo millennio, I, Roma 1988, pp. 532-533).


Ani na dnešnej audiencii nechýbali slovenskí pútnici. Benedikt XVI. ich takto pozdravil:


Zo srdca vítam slovenských pútnikov z Nitry, Bratislavy a seminaristov zo Spiša, vedených biskupom Sečkom. Drahí bratia a sestry, prajem vám požehnaný pobyt v Ríme a rád žehnám vás i vašich drahých vo vlasti. Pochválený buď Ježiš Kristus!


(rv, 140905, ls)