Mexickí biskupi v Ríme

Vatikán: Svätý Otec dnes predpoludním prijal na audiencii biskupov Mexika pri príležitosti ich úradnej návštevy ad limina apostolorum.
 
Mexiko je po Brazílii štátom s najväčším počtom katolíkov na svete. Vzťahy medzi štátom a cirkvou sa skomplikovali v roku 1821, keď Mexiko získalo nezávislosť od Španielska. Po nezávislosti túžili ako katolíci, tak aj laici, ale liberálni revolucionári sa pokúšali akýmkoľvek spôsobom zmenšiť vplyv cirkvi v štáte.
 
Formálny a nenapraviteľný zlom vo vzťahoch nastal v roku 1917. Mexiko prijalo ústavu, ktorá rehoľné sestry, kňazov, seminaristov zbavila základných ľudských práv, zakázala vyučovanie katolíckeho náboženstva a tlač.
 
Reakcia na tento diktát prišla v roku 1926, keď mladí robotníci a študenti vytvorili hnutie odporu. Tak sa zrodila tzv. vojna „Cristeros“. Tá spôsobila, že pápež Pius XI. verejne poukázal na strašnú situáciu mexických katolíkov vo svojej encyklike Iniquis afflictisque. O tri roky neskôr vláda a Svätá stolica podpísali dohodu, no mŕtvi sa už počítali na tisíce aj v radoch Cirkvi, ktorá bola nútená žiť z benevolencie občianskych autorít, ale bez žiadnych právnych záruk.
 
Situácia sa zmenila po zvolení pápeža Jána Pavla II. Ten navštívil Mexiko hneď na svojej prvej zahraničnej ceste v roku 1979, aby sa zúčastnil na generálnom zhromaždení Juhoamerického episkopátu. Pre mexickú cirkev, po desaťročiach námah, prišiel hlas pápeža, ktorý hovoril o sociálnych problémoch národa.
 
K najväčšej zmene prišlo v roku 1991 so zmenou ústavy, ktorá priniesla uznanie potláčaných práv Cirkvi. Zároveň Mexiko a Svätá stolica nadviazali diplomatické vzťahy.
 
V súčasnosti sloboda pôsobenia, aj keď s niekoľkými obmedzeniami, dovoľuje Cirkvi v Mexiku pracovať predovšetkým v oblastiach sociálnej a individuálnej chudoby. 10. augusta tohto roku Konferencia biskupov Mexika vydala vyhlásenie s názvom: „Za skutočnú náboženskú slobodu v Mexiku“.
 
Osobitne mexickí biskupi poukazujú na chýbajúcu „slobodu ohlasovania náboženskej viery, myšlienok, či názorov“, a žiadajú aby Cirkev mala prístup k istým komunikačným prostriedkom. Vyhlásenie upozorňuje tiež na chýbajúce „právo na formáciu, vzdelávanie, ako aj na výhradu vo svedomí“.
 
Historický pôvod návštevy „ad limina“ nachádzame vo štvrtom storočí. Ako pravidelnú ju zaviedol pápež Sixtus V. v roku 1585.
 
V súčasnosti ju upresňujú kánony 399 a 400 kódexu kanonického práva. Na základe cirkevného práva, diecézni biskupi musia navštíviť hrob apoštolov Petra a Pavla v Ríme, stretnúť sa s Petrovým nástupcom a predstaviť správu o vlastných diecézach každých 5 rokov.
 
Význam tejto návštevy spočíva v prejavení jednoty a spoločenstva nástupcov apoštolov s Petrovým nástupcom a miestnych cirkví s Cirkvou v Ríme. Hlavným bodom návštevy je stretnutie každého jednotlivého biskupa s pápežom a návšteva dikastérií a úradov Rímskej kúrie.
 
(SEDOC 010905, lm)