Benedikt XVI. nemeckým biskupom

Ctení bratia v biskupskej službe!
 
Chválim Pána, že mi umožnil stretnúť sa s vami tu, na nemeckej zemi, na konci XX. Svetového dňa mládeže. Zdá sa mi, že môžeme povedať, že Prozreteľnosť svojimi rozhodnutiami počas týchto dní, chcela darovať povzbudenie nie iba mne, Petrovmu nástupcovi, ale ponúknuť znamenie nádeje aj Cirkvi, ktorá žije v tejto krajine a predovšetkým vám, ktorí ste jej pastiermi.
 
Všetkým z celého srdca ešte raz ďakujem za námahu, ktorú ste vynaložili pri príprave tejto akcie. Osobitne ďakujem kardinálovi Joachimovi Meisnerovi a jeho pomocným biskupom, ako aj kardinálovi, prezidentovi Nemeckej biskupskej konferencie, Karlovi Lehmanovi, a všetkým spolupracovníkom.
 
Ako som uviedol dnes predpoludním na konci veľkej Eucharistickej slávnosti na priestranstve Marienfeld, Nemecko videlo v týchto dňoch obrovskú púť, a nešlo o hocakú púť, ale o púť mladých!
 
Táto udalosť, k organizácii ktorej ste – nie bez námahy – prispeli aj vy všetci, je teraz pred našimi očami. Je tu dôvod na vyjadrenie vďačnosti Bohu, na zamyslenie a obnovené úsilie! Milovaný pápež Ján Pavol II., pôvodca Svetových dní mládeže, rád hovoril, že pri tomto druhu púte, sú mladí protagonistami a pápež ich v istom zmysle nasleduje.
 
Ide o úsmevnú poznámku, ktorá ale obsahuje hlbokú pravdu: mladí pri hľadaní naplneného života, napriek ich krehkosti, privádzajú pastierov k počúvaniu ich otázok a úsiliu, aby im vysvetlili jedinú pravú Kristovu odpoveď. Je teda na nás, aby sme zhodnotili tento dar, ktorý Boh dal Cirkvi v Nemecku, prijatím tejto výzvy a vyhodnotením jej možností.
 
Je dôležité zdôrazniť, že táto udalosť, napriek tomu, že je jedinečná, nie je ojedinelá. Stretnutie v Kolíne nie je – ako by sa mohlo zdať – „katedrálou na púšti“. Myslím tu na bohatstvo darov, ktoré má Cirkev v Nemecku.
 
S radosťou, spolu s vami, ich tu vymenujem v duchu chvály a uznania, ktorý oživoval tieto dni milosti. Nemálo ľudí v tejto krajine žije vieru príkladným spôsobom, s veľkou láskou k Cirkvi, k svojim pastierom a Petrovmu nástupcovi. Je veľa tých, ktorí dobrovoľne berú na seba zodpovednosť v diecéznom a farskom živote, v združeniach a hnutiach osobitne v prospech mladých. Mnohí kňazi, rehoľníci a laici verne vykonávajú ich službu v často ťažkých pastoračných situáciách. Veľká je tiež štedrosť nemeckých katolíkov voči chudobným.
 
Mnohí kňazi fidei donum a nemeckí misionári pracujú v ďalekých krajinách. Prostredníctvom početných inštitúcií Katolícka cirkev je prítomná vo verejnom živote. Významná je aj práca uskutočnená mnohými charitatívnymi inštitúciami: počínajúc Misereor, Adveniat, Missio, Renovabis a končiac diecéznymi a farskými charitami. Široké je tiež výchovné dielo katolíckych škôl a ostatných katolíckych inštitúcií a organizácií v prospech mládeže.
 
To sú niektoré, nie úplné, ale významné činnosti, ktoré načrtávajú obraz Cirkvi živej, Cirkev z ktorej sme vyšli vo viere a ktorej máme tú česť a radosť slúžiť.
 
Vieme, že na tvári tejto Cirkvi nechýbajú bohužiaľ vrásky, tiene, ktoré zakrývajú jej jas. Aj na tie, pre lásku a s láskou, si chceme spomenúť v tejto chvíli sviatku a poďakovania.
 
ekularizmus a odkresťančovanie sa nezastavujú. Stále menší vplyv majú katolícka etika a morálka. Nemálo osôb opúšťa Cirkev, alebo ak v nej zostáva, prijíma iba časť jej katolíckeho učenia. Veľmi znepokojujúca náboženská situácia je na východe Nemecka, kde väčšina populácie nie je pokrstená a nemá ani žiaden kontakt s Cirkvou.
 
Tu vidíme mnohé výzvy a vy sami si ich uvedomujete, ako je to vidieť aj vo vašom pastierskom liste z 21. septembra 2004, pri príležitosti 1250. výročia mučeníckej smrti svätého Bonifáca. V ňom, citujúc jezuitu Alfreda Delpa, uvádzate: „Stali sme sa misijným územím“.
 
Keďže pochádzam z tejto krajiny, ktorá je mi veľmi drahá, osobitne sa ma dotýkajú jej problémy a dnes túžim prejaviť vám moju lásku a moju solidaritu, spoločne s celým biskupským kolégiom. Povzbudzujem vás, aby ste si zachovali jednotu a verili vo vaše poslanie. Cirkev v Nemecku sa musí stávať stále viac misionárskou a usilovať sa objaviť cesty k odovzdaniu viery budúcim generáciám.
 
To je scéna, ktorú pred nami otvára Svetový deň mládeže: on nás pozýva nasmerovať náš pohľad do budúcnosti. Mladí sú pre Cirkev a osobitne pre pastierov, rodičov, vychovávateľov, živou výzvou k viere a nádeji.
 
Môj ctený predchodca, keď vybral tému tohto XX. Svetového dňa mládeže – „Prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2,2) – potvrdil túto výzvu. On naznačil jasné smerovanie cesty pre mladých: podnietil ich hľadať Krista s príkladom Troch mudrcov; pozval ich nasledovať hviezdu, ktorá je Kristovým odrazom na oblohe osobnej a sociálnej existencie; vychovával ich svojim milým a silným príkladom pokľaknúť pred Bohom, ktorý sa stal človekom, Synom Panny Márie, uznajúc v ňom Vykupiteľa človeka.
 
Tento rovnaký model, ktorý predložil mladým, Ján Pavol II. ponúkol aj pastierom, aby nasmeroval ich službu novým generáciám a celej cirkevnej rodine. Naozaj táto Cesta, táto Pravda, tento Život, ktoré každá osoba a mladí zvlášť hľadajú, boli zverené samotným Kristom nám pastierom, ktorý z nás urobil svojich svedkov a služobníkov jeho evanjelia (por. Mt 28, 18-20).
 
Nemôžeme preto ani umŕtviť hľadanie, ani ukryť Pravdu, ale udržiavať plodné napätie, ktoré existuje medzi týmito dvoma pólmi: ide o napätie, ktoré hlboko zodpovedá povahe súčasného človeka. Prostredníctvom svetla a sily tohto daru, teda evanjelia, ktoré Duch Svätý robí neprestajne živým a aktuálnym, my môžeme ohlasovať Krista bez obáv a môžeme pozývať všetkých nemať strach otvoriť srdcia Jemu, pretože sme presvedčení, že On je plnosť života a šťastia.
 
To znamená byť Cirkvou otvorenou budúcnosti, bohatou na prísľuby pre nové generácie. Mladí totiž nehľadajú Cirkev mladícku, ale mladú duchom; Cirkev prežiarenú Kristom, novým človekom. Práve toto je úsilie, ktoré chceme dnes na seba zobrať v skutočne jedinečnej chvíli, pretože uzatvára veľkú udalosť mladých, ktorá nás posúva postaviť sa do budúcnosti Cirkvi a spoločnosti.
 
V tomto pozitívnom svetle plnom nádeje, môžeme čeliť s dôverou aj najťažším otázkam, ktoré majú cirkevné spoločenstvá v Nemecku. Mladí sa pre nás pastierov opätovne ukazujú ako zdravá provokácia, pretože od nás žiadajú, aby sme bolo dôslední, jednotní, odvážni. My z našej strany ich musíme vychovať k trpezlivosti, rozlišovaniu, zdravému realizmu. Musí to byť ale bez falošných kompromisov, bez oslabenia evanjelia.
 
Drahí bratia, skúsenosť týchto 20 rokov nás naučila, že každý Svetový deň mládeže tvorí v istom zmysle, nový začiatok pre pastoráciu mládeže v krajine, ktorá ho hostila.
 
Príprava na túto udalosť mobilizuje osoby a zdroje a jeho slávenie prináša so sebou vietor nadšenia, ktorý je treba podporiť čo najlepším spôsobom. Je obrovským zdrojom energie, ktorá môže ešte viac rásť a šíriť sa. Myslím tu na farnosti, asociácie, hnutia; myslím na kňazov, rehoľníkov, katechétov, animátorov, ktorí pracujú s mladými.
 
Viem si predstaviť, že v Nemecku boli do tejto udalosti zapojení mnohí. Modlím sa za to, aby pre každého z nich to bolo znamením skutočného rastu v láske ku Kristovi a Cirkvi a povzbudzujem všetkých, aby pokračovali s obnoveným duchom v pastoračnej práci medzi novými generáciami.
 
Väčšia časť mladých v Nemecku žije v dobrých sociálnych podmienkach, avšak nechýbajú ani ťažké situácie. Vo všetkých sociálnych vrstvách narastá počet mladých, ktorí pochádzajú z rozvedených rodín. Zvýšila sa žiaľ aj nezamestnanosť.
 
Okrem toho, mnohí chlapci a dievčatá sa cítia zmätení, bez hodnotných odpovedí o zmysle života a o smrti, o ich prítomnom a budúcom živote. Mnohé ponuky modernej spoločnosti zanikajú v prázdne a mnohí mladí končia „na vratkej pôde“ alkoholu, drog alebo uprostred extrémistických skupín.
 
Časť mladých Nemcov, hlavne z jeho východnej časti, nikdy osobne nepoznala Radostnú zvesť Ježiša Krista. Zároveň, v tradične katolíckych oblastiach náboženské vyučovanie a katechéza nedokážu vždy poskytnúť životodarnosť zväzkom, ktoré by trvanlivejšie zachytili mladých v cirkevných komunitách. Cirkev v Nemecku sa preto snaží hľadať nové cesty ako sa dostať k mladým a ako im ohlasovať Krista.
 
Svetové dni mládeže sú vždy v tomto zmysle, ak použijeme slovo, ktoré rád používal pápež Ján Pavol II., vynikajúce „laboratórium“. Laboratórium aj pre povolania, pretože v týchto dňoch Pán určite dá zaznieť hlas svojho volania v srdciach mnohých mladých. Povolanie, ktoré samozrejme vyžaduje, aby bolo prijaté a zvnútornené, aby zapustilo hlboké korene a tak mohlo priniesť dobré a dlhotrvajúce ovocie.
 
Mnohé svedectvá mladých poukazujú na skutočnosť, že tieto svetové stretnutia, ak napredujú na ceste viery, rozlišovania a služby uprostred Cirkvi, vyúsťujú do zrelých rozhodnutí pre život či už manželský, rehoľný, kňazský alebo misionársky.
 
Keď si uvedomujeme nedostatok kňazov a rehoľníkov, ktorý aj v Nemecku sa stáva dramatickým, pozývam vás, drahí bratia, aby ste s obnoveným nadšením napomáhali pastorácii povolaní, ktorá by mohla zasiahnuť farnosti, výchovné centrá a rodiny. Pastorácia mládeže a povolaní začína bez pochyby s pastoráciou rodín. Nepoviem nič nové, ak zdôrazním, že dnes sa rodina nachádza v situácii, kedy musí čeliť mnohým problémom a ťažkostiam.
 
Vrúcne vás prosím, aby ste sa nenechali znechutiť, ale aby ste pokračovali s dôverou vo vašom úsilí v prospech kresťanskej rodiny. Cieľ ku ktorému smerujeme je, aby manželia boli schopní plniť svoju misiu, osobitne ak ide o evanjelizáciu detí a mládeže.
 
Vo svete mladých zohrávajú dôležitú úlohu združenia a hnutia, ktoré sú bezpochyby nemalým bohatstvom. Cirkev musí oceniť tieto skutočnosti a zároveň ich viesť s pastoračnou múdrosťou tak, aby mohli, so svojimi rozličnými darmi, čo najlepším spôsobom prispieť k budovaniu komunity.
 
Nikdy neklásť jedno pred druhé, ale rešpektovať sa navzájom a spolupracovať, tak aby podnietili v mladých radosť z viery, lásku k Cirkvi a vášeň pre Božie kráľovstvo. Pre takýto cieľ je nevyhnutné, aby tí, čo sa angažujú s mladými a pre mladých, boli sami na prvom mieste presvedčiví svedkovia Krista a verní učeniu Cirkvi.
 
Podobne to platí aj v oblasti katolíckej výchovy a katechézy: som si istý, že vynaložíte všetku vašu starostlivú pozornosť, aby pre úlohy, ako sú vyučovanie náboženstva a katechizmu, boli vybraté osoby pripravené a verné cirkevnému učeniu.
 
Dôležitú pomoc v úsilí o kresťanskú formáciu nových generácií určite predstavuje Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi, v ktorom sú stručne zhrnuté podstatné prvky viery a katolíckej morálky, formulované jasne a spôsobom prístupným všetkým.
 
Drahí Bratia v episkopáte, ak bude Boh chcieť budú aj ďalšie príležitosti pre prehĺbenie mnohých otázok, ktoré vyvstávajú z vašej a mojej pastoračnej starostlivosti. Pri tejto príležitosti by som chcel spolu s vami zhrnúť posolstvo tejto veľkej púte mladých.
 
Zdá sa mi, že na záver tejto skúsenosti, sa na nás mladí obracajú týmto spôsobom: „Prišli sme sa mu pokloniť. Stretli sme ho. Pomôžte nám teraz stať sa jeho učeníkmi a svedkami“. Je to náročná výzva, avšak ako veľmi potešujúca srdce pastiera! Nech spomienka na prežité dni tu v Kolíne je nádejou, ktorá podporuje vašu, našu službu.
 
Odovzdávam vám moje srdečné povzbudenie, ktoré je zároveň aj vrúcnym bratským prianím, aby sme kráčali a pracovali zjednotení, na základe spoločenstva, ktoré má svoj vrchol a nevyčerpateľný prameň v Eucharistii. Zverujem vás všetkých Panne Márii, Kristovej Matke a Matke Cirkvi, pričom zo srdca posielam každému z vás a vašim komunitám špeciálne apoštolské požehnanie.
 
© Vatikánsky rozhlas, SK