Didaché - prvý katechizmus

Taliansko: Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré vyšlo v talianskom jazyku 28. júna, láme na Apeninskom polostrove rekordy v predajnosti. V histórii Katolíckej cirkvi však bolo napísaných množstvo katechizmov.

Úplne prvý, ktorý za taký môžeme považovať, sa nazýva „Didaché“, alebo „Náuka apoštolov“. Bol napísaný v gréckom jazyku iba 60 rokov po smrti Ježiša Krista. Meno autora, ako aj jeho národnosť sú neznáme. Muselo však ísť o kresťana, ktorý konvertoval zo židovstva.

Predpokladá sa, že Didaché bolo napísané buď v Palestíne, alebo Sýrii. A keďže rok jeho napísania je blízky vzniku evanjelií, predpokladá sa, že autorom je niekto, kto osobne sledoval Ježišove kázania.

Text diela je vlastne syntézou Kristovho učenia, čo je vlastne aj samotný význam slova Didaché, ktoré šírili apoštoli. Išlo o výborné kompendium I. storočia pre tých, ktorí žiadali o krst a pre katechumenov, aby smerovali svoj život podľa schémy dvoch ciest.

Na začiatku diela je totiž napísané: „Existujú dve cesty, prvá je cesta života a druhá smrti. Rozdiel medzi nimi je veľký. Toto je cesta života: predovšetkým budeš milovať Boha, ktorý ťa stvoril a potom tvojho blížneho, ako seba samého...“
Z tohto úvodu sa odvíjajú príkazy diela, ktoré napriek tomu, že je vlastne iba zbierkou poznámok, predstavuje jeden celok.

Šestnásť kapitol, z ktorých sa didaché skladá, je možné rozdeliť na tri typy inštrukcií: morálne, liturgické a disciplinárne. Obsah doktrinálnej časti sa odvoláva na dva základné argumenty: Cirkev a sviatosti. Zvýraznené sú časti venované krstu, Eucharistii a pokániu. Iba 50 rokov od založenia Cirkvi, obrady vykonávania sviatostí sú veľmi podobné tým v súčasnosti.

Didaché bola však považovaná za náčrt kanonického práva a počas rokov bola priradená k zbierkam Cirkevných konštitúcií, ktoré sa neustále rozrastali. Vo IV. storočí bola zaradená do tzv. „Apoštolských konštitúcií“.

Možno práve kvôli neustálemu prispôsobovaniu Didaché prestala byť známa, tak ako v minulosti a po XII. storočí sa stratili jej stopy. Úplnou náhodou bola objavená v roku 1873 metropolitom Filoteom Bryenniosom. Išlo o kópiu napísanú v Konštantinopole v rámci gréckeho kódexu.