Rozhovor s generálnym predstavným Spoločnosti Ježišovej, pátrom Petrom Hansom Kolvenbachom
Rím: Pri príležitosi liturgickej spomienky sv. Ignáca z Loyoly, páter Peter
Hans Kolvenbach pre Vatikánsky rozhlas poskytol nasledujúci rozhovor.
Aké
by bolo posolstvo sv. Ignáca dnes, pokiaľ ide o Svätého Otca, po dlhom pontifikáte
Jána Pavla II. a začiatku Benedikta XVI.?
Svätý Ignác zakúsil rovnako
nepokoj a šok, ktoré nevyhnutne nasledovali s príchodom nového pápeža. V roku 1555
mu menovanie nového Pápeža Marcela, prinieslo nádej a upokojenie. Ale v priebehu mesiaca
Marcel zomrel a jeho nástupcom sa stal Pavol IV., ktorý už ako kardinál vyjadroval
svoj veľký nesúhlas voči životu mladej Spoločnosti Ježišovej, doživotným menovaním
generálneho predstaveného a jej rozhodnutiu vynechať chórovú modlitbu. Očití svedkovia
nám hovoria, že Ignác pociťoval také veľké zdesenie, že sa celý triasol. Bol utvrdzovaný
svojou vierou v Cirkev, službe ktorej zasvätil seba samého. Napokon zvíťazil nad pápežom,
ktorý ocenil a prijal charizmu Spoločnosti. Sme šťastní, že nemusíme prežívať Ignácovu
traumu s voľbou Benedikta XVI. Zmena na Petrovom stolci, bola prežívaná s vďakou za
dlhý a výnimočne plodný pontifikát Jána Pavla II. A zároveň bez obavy, koho Pán vyberie
pre riadenie svojej Cirkvi v týchto ťažkých časoch. Benedikt XVI. prichádza na Petrov
stolec po dlhej skúsenosti s Cirkvou a svetom. Ignácovou túžbou je, aby sme vždy venovali
oddanú a účinnú podporu pápežovi.
O sv. Ignácovi bolo napísané a povedané
už takmer všetko. Avšak na aké aspekty jeho osobnosti by sa dnes kládol dôraz?
Potrebujeme
znovu objaviť Ignáca ako muža oddaného poslaniu. Pre neho to znamenalo predovšetkým
dôkladne rozlišovať to, čo Pán hovorí v každom momente svojej Cirkvi, tak, aby bol
schopný účinne ohlasovať „zo striech“ Evanjelium, kde je ešte neznáme alebo neprijímané.
Ignácovou túžbou bolo zdieľať poslanie s Pánom, ktorý bol poslaný Otcom. Pre neho
Cirkev, ktorá by stratila misionárskeho ducha, stratila by dôvod svojej existencie.
Toto povolanie je rovnako naliehavé dnes, ako bolo naliehavé aj v minulosti, hoci
dôraz sa môže meniť. Dnes je tiež Evanjelium ohlasované v dialógu a v rešpektovaní
náboženskej slobody, a takisto v hlasnom ohlasovaní evanjelia zo striech, aby sa menilo
ľudské srdce na Kristovu lásku. Ignác bol zasiahnutý obrazom Ježiša chodiaceho
zo synagógy do synagógy, z mesta do mesta, aby ohlasoval príchod Božieho Kráľovstva.
Povzbudený svojou hlbokou mystickou skúsenosťou, sa predstavuje ako pripravený a zapálený
prijať akúkoľvek prácu, ktorú mu Pán a jeho Cirkev zveria. Potrebujeme znovu obnoviť
v našich srdciach rovnaký oheň aký spaľoval jeho, aby sme takto mohli opäť vykročiť
k mužom a ženám našich čias.
Koncom tohto roka sa uskutoční stretnutie
vyšších predstavených Spoločnosti Ježišovej. Aký je všeobecne jeho zámer?
Konštitúcie
nariaďujú, aby sa každých šesť rokov stretli provinciáli a vyšší predstavení, aby
skúmali stav Spoločnosti, jej problémy a apoštolské úsilia. Jeden dôležitý bod štúdia
je skúmanie vzájomnej spolupráce jezuitov a provincií v medzinárodných činnostiach
so zvláštnou pozornosťou na Afriku a Čínu, a v pomoci utečencom i migrantom. Osobitný
dôraz je venovaný spolupráci v rozličných apoštolských dielach, akými sú ekumenizmus,
medzináboženský dialóg, a v narastajúcej vzdelávacej sfére, napätiam medzi vierou
a problémami, ktoré prináša veda a technológia. Zároveň Spoločnosť musí skúmať svoj
vlastný duchovný stav, bez ktorého v skutočnosti nemôže ponúknuť nič reálne hodnotné.
Tieto stretnutia sú vždy príležitosťou znovuobjaviť pramene Ignaciánskej spirituality.
Tohtoročné stretnutie sa bude konať v Loyole, kde sa Ignác učil žiť s Pánom a iba
pre svojho Pána.
Stretnutie vyšších predstavených sa spája s otvorením
jubilea pri príležitosti 500. výročia narodenia sv. Františka Xaverského na hrade
Xavier. V akom duchu sa zamýšľa sláviť toto výročie?
Záverečné dni
tohto stretnutia budú na hrade Xavier, aby sme otvorili jubilejný rok pri príležitosti
smrti svätého Ignáca, päťstého výročia narodenia blahoslaveného Petra Favera a svätého
Františka Xaverského. František je zvlášť známy pre svoje ďaleké cesty a ako výnimočný
misionár. Potrebujeme si pripomenúť jeho intenzívnu činnosť, ktorej inšpiráciu nachádzal
v osobnej láske k Pánovi a ku každému človeku, ktorých osudom je poznať a stretnúť
svojho Stvoriteľa a Spasiteľa. Takisto možno povedať o Ignácovi a Petrovi. Hľadali
rozličné spôsoby ako pomôcť tým, ktorých im Pán poslal do cesty aby ho spoznali osobne,
ako toho, ktorý z lásky kráča s nimi od počiatku ich existencie, až do posledného
momentu ich života. Je to v tom duchu, že František videl Spoločnosť Ježišovu nie
ako spoločnosť, v ktorej sa súperí v láske, ale naopak, v ktorej sa láska vysluhuje
navzájom.