Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. ani počas svojej dovolenky nevynecháva pravidelné nedeľné stretnutie s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána. Aj včera v Les Combes sa spoločne s prítomnými veriacimi, ktorých bolo 8000, pomodlil túto mariánsku modlitbu. Pred ňou ho v mene celej diecézy privítal jej biskup, Mons. Giuseppe Anfossi. Svätý Otec mu poďakoval za jeho slová a pokračoval:
 
Drahí bratia a sestry,
 
predovšetkým slovo srdečnej vďaky patrí Vám Excelencia, za Vaše slová. Správne ste hovorili o radostiach tohto života, o kráse stvorení a Stvoriteľa, čo môžeme aj vidieť, ale hovorili ste aj o utrpení.
 
Vidíme násilie a silu nenávisti vo svete, čo nám spôsobuje bolesť. Zverujeme všetky naše bolesti a bolesti tohto sveta dobrote nášho Pána.
 
Silu čeliť bolesti nachádzame keď sa pozeráme na veľké osobnosti, na svätých, ktorí žili v podobných okolnostiach. Oni nám ukazujú cestu ktorou sa vydať, počnúc Svätým zajtrajšieho dňa.
 
Na zajtra pripadá sviatok apoštola svätého Jakuba, Jánovho brata. Bol prvým mučeníkom medzi apoštolmi, jedným z troch, ktorí boli najbližší Pánovi.
 
Prítomný bol počas premenenia na hore Tábor, kde sa Pán zjavil vo svojej kráse a žiarivej nádhere. Ale bol prítomný aj počas úzkosti a strachu, ktorý prežíval Pán na Olivovej hore.
 
Takto tiež spoznal, že Boží Syn, ktorý niesol celú ťarchu sveta, niesol všetky naše bolesti a stal sa jedným z nás. Viete, že pozostatky svätého Jakuba sa uctievajú v slávnom pútnickom mieste v Compostele, v Galícii, ktorá je cieľom nespočetných pútnikov zo všetkých častí Európy.
 
Včera sme spomínali na svätú Brigitu Švédsku, patrónku Európy. Jedenásteho júla sme slávili svätého Benedikta, ďalšieho veľkého Patróna, tzv. „starého kontinentu“. Ako viete, osobitne môjho Patróna, od kedy som bol zvolený do Petrovej služby.
 
Keď sa pozeráme na týchto svätých, spontánne sa zastavíme a uvažujeme nad príspevkom, ktorý kresťanstvo dalo a naďalej ponúka pri budovaní Európy.
 
Chcel by som to urobiť tým, že sa v myšlienkach vrátim k púti, ktorú môj milovaný predchodca, Boží služobník, Ján Pavol II., vykonal v roku 1982 v Santiagu de Compostela, kde vykonal slávnostný „Európsky Akt“, počas ktorého vyslovil nezabudnuteľné slová, ktoré sú aj dnes veľmi aktuálne:
 
„Som biskupom Ríma a Pastierom univerzálnej Cirkvi. Zo Santiaga ti adresujem, ó stará Európa, výkrik plný lásky: Vráť sa k sebe samej, buď sama sebou! Objav svoj pôvod. Oživ svoje korene. Znovu prežívaj tie autentické hodnoty, ktoré Ťa urobili slávnou v tvojich dejinách a tvoju prítomnosť požehnanou medzi inými kontinentmi.“ Tak to povedal pápež. (Insegnamenti, vol. V/3, 1982, p. 1260).
 
Ján Pavol II. vtedy vyhlásil plán Európy, postavený na vedomí vlastnej duchovnej jednoty založenej na kresťanských hodnotách. K tejto téme sa vrátil pri príležitosti Svetového dňa mládeže v roku 1989, ktorý sa konal práve v Santiagu de Compostela.
 
Jeho prianím bola Európa bez hraníc, ktorá nepopiera kresťanské korene, z ktorých vyrastá, a nezrieka sa autentického humanizmu Kristovho evanjelia. (cfr Insegnamenti, vol. XII/2, 1989, p. 328).
 
Ako veľmi aktuálnou zostáva táto jeho výzva vo svetle nedávnych udalostí európskeho kontinentu!
 
O necelý mesiac sa aj ja odoberiem ako pútnik do jednej historickej európskej katedrály, do tej Kolínskej, kde sa stretnú mladí na svojom XX. Svetovom dni.
 
Modlime sa, aby nové generácie, čerpali svoju životnú miazgu z Krista a vedeli sa stať v európskej spoločnosti kvasom obnoveného humanizmu, v ktorom viera a rozum spolupracujú na plodnom dialógu, pri napomáhaní všestranného rozvoja človeka a pri budovaní pravého pokoja.
 
Prosme o to Boha, na príhovor Panny Márie, ktorá bdie ako Matka a Kráľovná nad putovaním všetkých národov.
 
Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec ešte dodal:
 
„Aj tieto dni pokoja a oddychu boli prerušené tragickými správami o strašných teroristických atentátoch, ktoré spôsobili smrť, ničenie a bolesť v rozličných krajinách, ako sú Egypt, Turecko, Veľká Británia. Božej dobrote zverujeme zomrelých, zranených a ich drahých, obete týchto skutkov, ktoré urážajú Boha i človeka.
 
Naliehavo prosme Všemohúceho, aby zastavil vraždiacu ruku tých, ktorí sa dopustili takýchto skutkov, hnaní fanatizmom a nenávisťou, a obrátil ich srdcia a myšlienky k zmiereniu a k pokoju“.