Jezuita Emil Krapka slávi 80 rokov života

Slovensko: Okrúhle životné jubileum, 80. narodeniny, onedlho oslávi páter Emil Krapka zo Spoločnosti Ježišovej. Na Slovensku je známy ako teológ, filozof, pedagóg, prekladateľ, redaktor a v minulosti najmä ako organizátor náboženského života v tajnej Cirkvi.
 
Narodil sa 17. júla 1925 v Hornom Dubovom pri Trnave. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v roku 1942. Noviciát absolvoval v Piešťanoch v rokoch 1945 – 1946, kde aj zmaturoval. V rokoch 1946-1949 študoval filozofiu na filozofickom inštitúte v Brne, ktoré úspešne zavŕšil záverečnou skúškou z filozofie a dizertáciou na tému: O východisku Hegelovej logiky (De exordio Logicae G.F. Hegel).
 
V apríli 1950 ho spolu s ostatnými rehoľníkmi násilne deportovali a internovali. Roky 1950-1953 prežil vo vojenských táboroch nútených prác v Jinoniciach, Kladne a v Prahe.
 
Za kňaza ho tajne vysvätil 23. decembra 1950 rožňavský biskup Róbert Pobožný. Roku 1954 sa zamestnal v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, kde pracoval ako vedúci oddelenia, odkiaľ však musel odísť v roku 1958. Ako robotník v stavebníctve potom pracoval až do roku 1965.
 
Začiatkom roka 1960 ho spolu s biskupom Jánom Chryzostomom Korcom a s troma ďalšími spolubratmi uväznili a odsúdili pre tajné štúdium teológie a pokračovanie v rehoľnom živote.
 
Dva roky strávil vo väzniciach v Bratislave, Prahe a najmä vo Valdiciach ako brusič skla. Z väzenia ho prepustili na amnestiu v máji 1962. Využíval všetky možnosti na prehlbovanie filozofických, teologických a jazykových vedomostí.
 
Znalosť jazykov mu umožnila získať prehľad o živote Cirkvi a teológii vo svete. Od roku 1962 pracoval ako robotník v Trnave, a od roku 1965 ako organista v Modre.
 
V rokoch 1969 – 1974 mohol pôsobiť ako výpomocný duchovný v Trnave. V tom čase založil a do roku 1982 spolu s uršulínskou sestrou Brigitou Justovou viedol v trnavskom jezuitskom kostole mládežnícky spevácky zbor „Ježi“, ktorý odvtedy pracuje bez prerušenia.
 
V apríli 1969 formálne ukončil teologické štúdium záverečnou skúškou pred štvorčlennou komisiou. Svoju dizertáciu zameral na tému: Teologická reflexia o stave katolíckej Cirkvi na Slovensku.
 
Odvtedy začal naplno pracovať neverejný Teologický inštitút sv. Alojza, ktorý nadviazal na tradíciu rovnomenného jezuitského inštitútu v Trnave, násilne zrušeného roku 1950.
 
Ako vedúci tohto inštitútu zameral jeho prácu predovšetkým na mladších spolubratov, ktorí tajne vstúpili do rehole, študovali a prechádzali duchovnou formáciou.
 
Špecializoval sa na fundamentálnu a dogmatickú teológiu. Najmä pre potrebu inštitútu začala vychádzať početná samizdatová literatúra, na jej tvorbe, vydávaní a distribúcii sa významne podieľal.
 
V roku 1990 sa činnosť inštitútu legalizovala a v roku 1992 sa stal jeho rektorom. Predovšetkým jeho pričinením sa v roku 1997 inštitút integroval do Trnavskej univerzity a transformoval sa na jej Teologickú fakultu.
 
V roku 1991 sa zúčastnil na Európskom stretnutí rektorov študijných centier v Paríži. V roku 1995 sa rovnaké stretnutie uskutočnilo v Bratislave, ktorého bol hlavným organizátorom.
 
Dňa 15. októbra 1992 mu Pápežská teologická fakulta, sekcia Bobolanum vo Varšave, udelila titul Doctor Theologiae honoris causa. V rokoch 1990 – 1994 prednášal dogmatickú teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, a do dnes verejne prednáša biblickú a dogmatickú teológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Od roku 1997 zastáva funkciu zástupcu provinciála rehole.
 
Páter Emil Krapka v minulosti bol aj vedúcou postavou samizdatového centra jezuitov v Bratislave, kde vyšlo niekoľko edícií, zborníkov i samostatných diel samizdatovej literatúry, okrem iných aj diel Jána Chryzostoma Korca.
 
V samizdate mu vydali osem pôvodných diel, - deväť diel, v ktorých je spoluautorom, osem zväzkov teologického zborníka Verbum fidei, ktoré zostavoval, a dvadsaťšesť zborníkov v dvoch edíciách o pôsobení jezuitov na Slovensku a o dejinách tejto rehole vo svete.
 
Medzi najdôležitejšie diela patria: Mysteria Regni Dei. Tajomstvá Kráľovstva Božieho nazerané v duchovných cvičeniach sv. Ignáca, a súbor: Káž Božie slovo. Myšlienky k homíliám.
 
Populárnym výkladom aktívnej účasti na eucharistickej obete ako základu liturgickej obnovy sú jeho diela: Tajomstvá sv. omše a Úvahy k liturgickej obnove. O situácii Cirkvi v 60. rokoch na Slovensku i celosvetovom meradle hovorí dielo Úvahy o situácii našej Cirkvi. Spolu s pátrom Csontosom napísal cenný náčrt filozoficko-teologickej antropológie Nad tajomstvom človeka.
 
Za vysokoškolskú učebnicu možno považovať dielo Mysterium verbi. Teológia ako stretnutie s Bohom v Slove. O zjavení trojičného tajomstva v Starom a Novom zákone, ako aj o jeho dopade na liturgiu a na kresťanský život hovorí v diele Tajomstvo Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého.
 
Ďalšie dielo Teológia trojičného Božieho tajomstva podáva prehľad hlavných smerov trinitárnej teológie. Zatiaľ posledné tlačou vydané dielo z roku 2000 je výber z teologických meditácií s názvom Teológia pred Božou tvárou.
 
Páter Emil Krapka v minulosti pamätal aj na filozofickú prípravu tajne študujúcich klerikov. Najmä pre nich napísal knižku pod názvom Zasvätenie do filozofie.
 
Významná je aj jeho prekladateľská činnosť. Z nej treba uviesť jeho účasť na preklade monumentálneho Slovníka biblickej teológia od francúzskeho autora Leona Dufoura, a tiež preklad významného a azda najpopulárnejšieho diela K. Rahnera Kresťan v dnešnom svete.
 
Treba spomenúť aj Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, ktorých bol spoluautorom a redaktorom. Mnohými článkami a štúdiami prispieval aj do náboženských periodík ako Duchovný pastier, Pútnik svätovojtešský, Cirkevné listy, Katolícke noviny, Viera a život, Bobolanum ako aj do početných zborníkov zo sympózií organizovaných na Aloisiane.
 
Pri príležitosti životného jubilea, 80. narodením pátra Emila Krapku zo Spoločnosti Ježišovej, mu aj my prajeme veľa zdravia a Božieho požehnania do ďalších rokov jeho plodného života, ktorý obetoval na väčšiu česť a slávu Božiu.