Vatikán ukrýval židov aj vo svojej knižnici

Rím: Kardinál Jorge Mejia, emeritný archivár a bibliotekár Svätej rímskej cirkvi v knihe Giovan Battista Brunoriho Kríž a synagóga. Židia a kresťania v konfrontácii. (vydavateľstvo Franco Angeli, 208 strán, 20 eúr) okrem iného uviedol, že Vatikán počas fašistického a nacistického prenasledovania židov zachránil niektorých aj tým spôsobom, že ich zamestnal práve vo Vatikánskej apoštolskej knižnici.
 
Bolo to okolo pätnásť ľudí. Jedným z nich bol aj veľký odborník, biblista, Umberto Cassuto, ktorý v tom čase skatalogizoval hebrejské rukopisy. Ďalším bol napríklad Giorgio Levi della Vida, jeden z najväčších odborníkov 20. storočia na semitskú a islamskú literatúru, ktorý musel opustiť rímsku univerzitu, lebo odmietol prisahať vernosť fašizmu.
 
Kardinál v spomínanej knihe uvádza aj ďalších židov, ktorým Vatikán dal svoje pasy a umožnil im tak odísť do zahraničia.
 
Pätnásť mien a zachránených životov je síce len kvapka v mori tragédie šoah, no jasne ukazuje na postoj Svätej stolice za pontifikátu Pia XII.
 
Je isté, že pápež Pius XII. nikdy nebol Hitlerovým pápežom. Aj keď zásadný obrat vo vzťahoch kresťanov a židov prišiel až s Druhým vatikánskym koncilom, Cirkev počas 2. svetovej vojny ich všemožne chránila a je známe, že iba v rímskych kláštoroch sa zachránilo 4000 židov.
 
Nijaká iná inštitúcia sa toľko neangažovala na ich obranu a záchranu, často s nasadením života.
 
Kniha Giovan Battista Brunoriho Kríž a synagóga bola predstavená včera v rímskom Tlačovom stredisku pre zahraničných novinárov.
 
Taliansky denník Il Giornale (15. júna 2005) v tejto súvislosti uviedol, že legendu o pápežovi Piovi XII. ako o spojencovi nacistov vytvorilo na príkaz Kremľa najmä Rádio Moskva a ľavicová tlač v rozličných krajinách Európy.
 
Ako zdroj noviny citujú prestížny jezuitský časopis Civiltá cattolica. Propagandistické relácie moskovského rozhlasu boli určite napísané nejakým talianskym komunistom, ktorý počas vojny býval v Moskve, ktorý dobre poznal vatikánske pomery, píše okrem iného jezuitský historik páter Giovanni Sale v Civiltá cattolica.