Rím: Pápež Benedikt XVI. v piatok navštívil Kvirinál, sídlo prezidenta Talianskej
republiky.
Po privítaní a pozdrave prezidenta Ciampiho, i celých delegácií
a neformálnej prehliadke paláca, ako odpoveď na príhovor talianskeho prezidenta Svätý
Otec vo svojom príhovore okrem iného povedal:
Pán prezident,
s radosťou
Vám dnes oplácam srdečnú návštevu, ktorú ste Vy, ako hlava talianskeho štátu, vykonali
u mňa 3. mája tohto roku pri príležitosti novej pastoračnej služby, ku ktorej ma Pán
povolal.
Chcem preto poďakovať predovšetkým Vám a vo Vás talianskemu národu,
za vrúcne prijatie, ktoré cítim od prvého dňa mojej pastoračnej služby ako rímskeho
biskupa a pastiera univerzálnej Cirkvi.
Z mojej strany uisťujem predovšetkým
obyvateľstvo Ríma a potom aj všetkých Talianov o mojom úsilí zo všetkých síl pracovať
pre náboženské a občianske dobro tých, ktorých mi Pán zveril do pastoračnej služby.
Ohlasovanie
evanjelia, ktoré spolu s talianskymi biskupmi som bol povolaný priniesť Rímu a Taliansku,
je v službe nielen talianskemu ľudu v jeho raste vo viere a v kresťanskom živote,
ale aj jeho pokroku na ceste svornosti a pokoja.
Kristus je Spasiteľ celého
človeka, jeho ducha a tela, jeho duchovného a večného osudu i jeho dočasného pozemského
života.
Keď sa Kristovo posolstvo takto prijme, občianska spoločnosť sa stáva
zodpovednejšou a pozornejšou voči požiadavkám spoločného dobra a tiež aj solidárnejšou
s chudobnými, opustenými a na okraj spoločnosti vylúčenými ľuďmi.
Keď prechádzame
talianskymi dejinami, ostávame ohromení nádhernými a nespočetnými dielami, ktorí vznikli
vďaka Cirkvi za cenu veľkých obetí a utrpení.
Na tejto ceste Cirkev chce pokračovať
aj dnes bez toho, aby túžila po moci a privilégiách či nejakých výhodných pozíciách
sociálneho, alebo hospodárskeho charakteru.
Príklad Ježiš Krista, ktorý „všade
kde chodil, dobre robil a všetkých uzdravoval“ (Sk 10,3) pre ňu zostáva najvyššou
normou práce medzi národmi.
Vzťahy medzi Cirkvou a talianskym štátom sú založené
na princípe ohláseným 2. vatikánskym koncilom: „Politické spoločenstvo a Cirkev sú
na svojom vlastnom poli pôsobnosti od seba navzájom nezávislé a samosprávne. Ale obidve,
i keď z rozličného titulu, stoja v službe osobného a spoločenského povolania toho
istého človeka.“
Tento princíp je prítomný už v Lateránskych dohodách a potvrdený
v následnej novelizácii Konkordátu. Zdravá laicita štátu v oblasti pozemských vecí,
ktoré sa riadia vlastnými normami, je teda oprávnená.
Etické dôsledky, ktoré
majú svoj základ v náboženstve, však nemôžu byť vylúčené. Autonómia pozemskej sféry
nevylučuje vnútorný vzťah s vyššími a komplexnými požiadavkami, ktoré vyplývajú z
celkového chápania človeka a jeho večného cieľa.
Veľmi rád vás pán prezident
ako aj celý taliansky národ uisťujem, že Cirkev chce udržiavať a rozširovať ducha
srdečnej spolupráce a porozumenia v službe duchovného a morálneho rastu štátu, s ktorým
je spojená osobitnými vzťahmi.
Bola by to veľká škoda, a nielen pre Cirkev,
ale aj pre Taliansko, ak by sa niekto tieto vzťahy pokúšal oslabiť a narušiť.
Talianska
kultúra je kultúra, ktorá je hlboko preniknutá kresťanskými hodnotami ako aj nádhernými
vrcholnými umeleckými dielami, ktoré tento národ vytvoril.
Moje želanie pre
taliansky ľud je, nielen aby sa nikdy nezriekol svojho kresťanského dedičstva, ale
aby si ho žiarlivo strážil, aby tak prinášalo hojné ovocie dôstojné svojej minulosti.
Som
presvedčený, že Taliansko pod rozumným a príkladným vedením tých, čo sú povolaní ho
riadiť, bude aj naďalej plniť vo svete civilizačné poslanie, ktorého ho charakterizuje
v priebehu storočí.
Vďaka svojim dejinám a kultúre, Taliansko môže priniesť
účinný príspevok najmä Európe a pomôcť jej znovu objaviť tie kresťanské korene, ktoré
jej umožnili byť veľkou v minulosti a ktoré aj dnes môžu podporiť hlbokú jednotu Starého
kontinentu.
Ako viete, pán prezident, nie sú to malé obavy, ktoré sprevádzajú
začiatok mojej pastoračnej služby na Petrovej katedre.
Myslím tu na problém
ochrany rodiny založenej na manželstve, ktorá je uznaná aj v talianskej ústave. (čl.
29), na problém ochrany ľudského života od jeho počatia po prirodzenú smrť, a napokon
na problém výchovy a teda školy, ktorá je nevyhnutná pre formáciu nových generácií.
A
napokon, pán prezident, vyslovujem želanie pre trvalý pokrok talianskeho národa na
ceste duchovnej a hmotnej prosperity a spolu s Vami, vyzývam všetkých občanov a zložky
spoločnosti aby žili a pracovali vždy v duchu pravej svornosti, v otvorenom dialógu
a vzájomnej dôvere, v úsilí slúžiť spoločnému dobru a dôstojnosti každého človeka.
S
týmito pocitmi na všetkých zvolávam Božie požehnanie aby nám prinieslo všetko dobro.