Benedikt XVI. kritizoval rozličné spolunažívania muža a ženy
Vatikán: Benedikt XVI. zavítal v pondelok večer do Baziliky svätého Jána v
Lateráne, kde príhovorom otvoril pastoračné sympózium Rímskej diecézy na tému: Rodina
a kresťanské spoločenstvo – výchova človeka a odovzdanie viery.
Stretnutie
potrvá do štvrtku 9. júna. Sympózium je pokračovaním mestskej misie, ktorú inicioval
ešte pápež Ján Pavol II. ako súčasť duchovnej prípravy Rímskej diecézy na Veľké jubileum
roku 2000.
Benedikt XVI. vo svojom príhovore uviedol, že „misijný zápal Rímskej
diecézy je už dva roky zameraný predovšetkým na rodinu, ktorá je v súčasnosti vystavená
najrozličnejším hrozbám a ťažkostiam, a preto potrebuje byť evanjelizovaná a podporovaná.
Kresťanské
rodiny sú rozhodujúcim zdrojom pri výchove vo viere, pri budovaní Cirkvi ako mystického
Tela, ako spoločenstva. Aby sme pochopili poslanie rodiny v kresťanskom spoločenstve
ako aj jej úlohu pri výchove osobnosti a odovzdávaní viery, vždy musíme mať na pamäti
význam manželstva a rodiny v pláne Boha, ktorý je naším Stvoriteľom a Spasiteľom.
Svätý
Otec potom citoval a rozviedol myšlienky apoštolskej exhortácie Jána Pavla II., Familiaris
consortio (čl. 12 – 16).
„Manželstvo a rodina – zdôraznil - nie sú náhodné
spoločenské skutočnosti, ani výsledok osobitných historických či hospodárskych situácii,
ktoré by mohli byť jednoducho nahradené inými.“
Otázka správneho vzťahu muža
a ženy korení v Bohu. Človek totiž bol stvorený na obraz Boha, Boha, ktorý je vo svojej
podstate láska. Preto povolanie človeka k láske je to, čo ho robí autentickým obrazom
Boha.
Len v miere v akej miluje, stáva sa podobným Bohu a iba v prostredí
rodinnej lásky môže rásť viera, ktorá deťom dokáže dať budúcnosť. Deťom, ktoré nie
sú ničím iným, než plodom manželskej lásky. Práve táto viera je zároveň aj zárukou
budúcnosti celej spoločnosti.
Preto – upozornil Benedikt XVI. – rozličné formy
spolunažívania muža a ženy, ktorých sme dnes svedkami: manželstvo na skúšku, voľné
spolužitie až po pseudomanželstvo medzi osobami toho istého pohlavia, sú výrazmi anarchistickej
slobody.
Pre ne je posvätné ľudské telo, ba i človek sám - obyčajnou skutočnosťou,
s ktorými možno svojvoľne narábať. V tejto logike človeku nepatrí žiadna dôstojnosť.
V
ďalšej časti svojho príhovoru Benedikt XVI. priblížil manželstvo a rodinu v dejinách
spásy Starého i Nového zákona, rodinu uprostred Cirkvi, ktorú ohrozuje relativizmus.
V
závere svojho príhovoru, ktorý trval 35 minút a prítomní ho desaťkrát odmenili potleskom,
sa Svätý Otec dotkol aj úlohy pomoci, ktorú rodine a manželom majú poskytnúť kňazi.
Ich
príklad je neraz aj pri povolaní k zasvätenému životu pre chlapcov a dievčatá kresťanských
rodín rozhodujúci. Toto svedectvo Cirkev právom očakáva od všetkých kňazov a zasvätených
osôb.