Mons. Dominik Kaľata sa dožíva 80 rokov života

Slovensko: Dňa 19. mája oslávi 80 rokov života Mons. Dominik Kaľata, člen Spoločnosti Ježišovej.
 
Narodil sa v dedine Nová Belá, ktorá sa dnes nachádza na území Poľska. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, ktorá bola čisto slovenská, ale roku 1920 ju z rozhodnutia pražskej vlády pripojili k Poľsku.
 
V roku 1939 bola vrátená Slovensku, takže stredoškolské štúdia mohol Dominik absolvovať na gymnáziu v Levoči.
 
V roku 1943 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku. Filozofiu študoval v Dečíne, kde ho zastihla aj osudná Barbarská noc. So spolubratmi sa dostal sa do koncentračného tábora v Bohosudove.
 
Keďže sa nevzdal svojho rehoľného povolania, musel nastúpiť na základnú vojenskú službu. Tri a pol roka slúžil v tzv. pomocných technických práporoch – PTP – v Podboranoch, v Hájnikoch pri Sliači, na Fončorde a v Komárne.
 
Počas tohto pracovného nasadenia tajne dokončil štúdium teológie a v auguste 1951 bol tajne vysvätený za kňaza. V roku 1953, keď prišiel do civilu, sa presťahoval do Košíc, kde pracoval ako tesár, neskôr ako fotolaborant na Lekárskej fakulte.
 
Dňa 9. septembra 1955 ho biskup Ján Chryzostom Korec vysvätil za ďalšieho biskupa podzemnej Cirkvi.
 
V januári 1960 bol zatknutý za to, že žil ako rehoľník a stýkal sa s inými rehoľnými osobami. Bol odsúdený na štyri roky väzenia. Po niekoľkých mesiacoch bol v rámci všeobecnej amnestie prepustený na slobodu.
 
Na slobode pracoval potom ako elektrikár a pokračoval v tajnej pastorácii, svätil kňazov a 18. mája 1961 tajne vysvätil za biskupa podzemnej Cirkvi jezuitského pátra Petra Dubovského.
 
V roku 1963 bol opäť zatknutý a odsúdený na štyri roky, ku ktorým mu pridali aj amnestované roky z predchádzajúceho rozsudku. Nasledujúcich 6 rokov strávil v žalároch a prevýchovných pracovných táboroch na Mírove, vo Valdiciach, Příbrami a v Leopoldove. Na slobodu sa dostal až v máji 1968.
 
Súhlas na vykonávanie pastoračnej činnosti však nedostal. Zamestnal sa ako robotník vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach a v roku 1969 odišiel do exilu.
 
Do roku 1974 bol v komunite v Innsbrucku, kde si dopĺňal štúdium teológie, ktoré ukončil doktorátom na tému: Kresťanská humanita a marxistický humanizmus z hľadiska fundamentálnej teológie.

 
Potom pastoračne pôsobil medzi slovenskými emigrantmi v Nemecku i v ďalších krajinách západnej Európy. Osobitnú pozornosť pritom venoval najmä mladým ľuďom, pre ktorých organizoval letné i zimné tábory, duchovné cvičenia, prednáškové stretnutia a semináre atď.
 
V rokoch 1974 až 1979 bol redaktorom časopis ECHO. Svoje úvahy a štúdie uverejňoval v aj v ďalších časopisoch zahraničných Slovákov ako napríklad „Posol Božského Srdca Ježišovho“ či „Slovenské hlasy z Ríma“.
 
Od roku 1976 aktívne vypomáha aj v biskupsko-pastoračnej službe nemeckým veriacim v arcidiecéze Freiburg in Breisgau, ktorá patrí k jednej z najväčších nemeckých diecéz – má 1100 farností a 2,3 milióna veriacich. Stal sa tam pomocným biskupom.
 
V rokoch 1976 až 1990 dával kurzy teológie v jej vzdelávacích strediskách.
 
Po páde komunizmu sa mohol aj biskup Kaľata vrátiť na Slovensko a od roku 1990 sa podľa potreby a možností zapájal aj do pedagogickej a pastoračnej práce.
 
V rokoch 1991 - 1992 prednášal hermeneutiku a teodíceu – náuku o výklade biblických textov a základnú teológiu v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí, a od roku 1993 pravidelne na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave.
 
Otcovi biskupovi Dominikovi Kaľatovi k jeho životnému jubileu srdečne blahoželáme a do ďalších rokov života vyprosujeme veľa zdravia a Božieho požehnania.