Životopis Benedikta XVI.

Vatikán: Dejiny Katolíckej cirkvi začali 19. apríla 2005 písať svoje ďalšie stránky potom, ako kardináli voliči, počas prvého konkláve tretieho kresťanského tisícročia, po štyroch hlasovaniach, ktoré trvali menej ako 24 hodín, zvolili nového Petrovho nástupcu, Svätého Otca Benedikta XVI.

Stal sa ním kardinál Jozef Ratzinger, ktorý v sobotu oslávil 78 rokov života.

Je ôsmym nemeckým pápežom vo viac ako dvetisícročných dejinách Cirkvi. Nemec na Petrovom stolci bol naposledy benediktín Viktor II. Gebhard, ktorého pontifikát trval od 16. apríla 1055 do 28. júla 1057.

Benedikt XVI. pochádza z Bavorska, ktoré tak v dejinách ale aj v súčasnosti predstavuje baštu katolicizmu po roku 1989 opätovne zjednoteného Nemecka, kde Katolícka cirkev má 29 miliónov veriacich.

Jozef Ratzinger, sa narodil sa v Marktl nad Innom v Bavorsku v Pasovskej diecéze 16. apríla 1927. V tom roku to bola Biela sobota.

Otec Jozef bol komisárom žandárstva, kým matka Mária sa venovala výchove troch detí. Roky mladosti prežil Trausteine a v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny bol povolaný do armády do pomocných protilietadlových síl.

Po štúdiách a formácii v seminári, v rokoch 1946 až 1951, bol spolu s bratom Georgom vysvätený 29. júna 1951 za kňaza.

Po vysviacke študoval ďalej filozofiu a teológiu na univerzite v Mníchove, kde dosiahol doktorát v roku 1953. Témou jeho práce bolo Učenie Cirkvi v diele svätého Augustína. Po štyroch rokoch sa habilitoval s prácou Teológia dejín u svätého Bonaventúru.

Do roku 1959 vyučoval dogmatiku a fundamentálnu teológiu na Vyššej teologickej škole vo Fresingu. Neskôr v Bonne, Münsteri a v Tübingene.

V roku 1969 sa stal riadnym profesorom dogmatiky a jej dejín na Univerzite v Regensburgu, a zároveň prorektorom tejto univerzity.

V tom čase už bol známy nielen medzi nemeckými biskupmi, ale aj na medzinárodnom teologickom fóre.

V čase II. vatikánskeho koncilu ho kolínsky arcibiskup kardinál Jozef Frings, menoval za svojho teologického poradcu. S ním sa zúčastnil na 2. vatikánskom koncile.

Z jeho početných odborných publikácií spomeňme aspoň niektoré:

Úvod do kresťanstva z roku 1968,
Dogma a zjavenie z roku 1973
rozhovor so známym talianskym novinárom Vittoriom Messorim, Dialógy o viere z roku 1985
s Petrom Seewaldom, Soľ zeme z roku 1996
Boh a svet z roku 2000
a s predsedom talianskeho senátu Marcellom Perom Bez koreňov z roku 2004.

V roku 1997 mu v taliančine vyšla jeho autobiografia: Môj život. Niektoré jeho knihy vyšli aj v slovenčine.

Dňa 24. marca 1977 pápež Pavol VI. menoval profesora Ratzingera za arcibiskupa Mníchova a Freisingu a 27. júna toho istého roku za kardinála.

Ján Pavol II. ho v roku 1981 vymenoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery a v tomto úrade zotrval až do jeho smrti.

Zároveň bol tiež predsedom Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej pápežskej teologickej komisie.

Viedol tiež práce na príprave Katechizmu Katolíckej cirkvi.

V roku 1998 bol zvolený za prodekana kardinálskeho kolégia. V roku 2002 sa stal jeho dekanom. Bol v rade 2. sekcie Štátneho sekretariátu, ako aj členom viacerých kongregácií a komisií Rímskej kúrie.

V dňoch 31. marca a 1. apríla 1992 navštívil Bratislavu, kde slúžil svätú omšu a kázal v Dóme svätého Martina a v Istropolise mal prednášku na tému: „Význam kresťanských a etických hodnôt v pluralistickej spoločnosti“.