Osobnosť Karola Wojtylu nie je len spomienkou

Svätý Otec, Ján Pavol II. ako každý jeden človek zomrel. My veriaci poznáme najlepší spôsob, ako prežívať dni Sede vacante.

Podľa príkladu apoštolov, ktorí sa pred zoslaním Ducha Svätého zhromaždili vo večeradle na modlitbe, spolu s Pannou Máriou, aj my sa modlíme, aby Duch Svätý zostúpil na kardinálov a ukázal im, ktorý z kandidátov je nový pápež. Oni totiž už o pár dní zvolia nového Petrovho nástupcu, nového pastiera Katolíckej cirkvi.

No osobnosť Karola Wojtylu pre svoju veľkosť a historický význam nie je len spomienkou, ale zostáva živou prítomnosťou. Svedčia o tom ohlasy jednoduchých ľudí, i svetových médií.

V dnešnom vysielaní vám prinášame ohlasy tlače arabského sveta ale aj zopár osobných výpovedí.

Najrozšírenejší arabský denník Al-Awast priniesol tri rozdielne hodnotenia pápeža Jána Pavla II. a jeho pontifikátu.

Autor prvého, novinár sudánskej národnosti, podčiarkol politický aspekt a dosah pontifikátu zosnulého pápeža. Ako dôkaz uviedol vysoký počet politikov zo všetkých kútov sveta, ktorí sa zúčastnili na jeho pohrebných obradoch.

Mnohí z nich vo svojich výpovediach označili Jána Pavla II. za hlavného protagonistu súčasných dejín, ktorý na medzinárodnej scéne dokázal spojiť náboženstvo s politikou. Tým podľa jeho názoru potvrdil, že vieru nemožno celkom oddeliť od politiky.

Vatikán označil za jediný teokratický štát na celom svete, ktorého náboženský ale aj politický vplyv je naozaj silný. To sa ukázalo práve v období pontifikátu Jána Pavla II., ktorý svojím vplyvom prispel k zrúteniu viacerých režimov – komunistických v Európe, ale aj autokratických v krajinách južnej Ameriky.

Autor druhého hodnotenia, novinár libanonskej národnosti, označil zasa Karola Wojtylu za svätého muža, ktorý nás opustil. Muža, ktorý zobral do rúk meč pravdy a slobody, aby bránil práva národov, práva slabších, bezdomovcov, robotníkov, chudobných a nešťastných opustených ľudí.

V eľmi dobre, ako málokto z nás im rozumel, pretože sám vyrastal ako sirota. Nezatrpkol na svet, ani na život. Všetci ľudia sa stali jeho rodinou. A preto tak nástojčivo vyzýval za pokoj a mier vo svete, ku všeobecnému zmiereniu, k dialógu ľudských sŕdc a príslušníkov rozličných náboženstiev.

Pozval do Assisi kresťanov, moslimov, budhistov a predstaviteľov iných náboženstiev, aby spoločne s nimi sa modlil za pokoj v srdciach všetkých ľudí. Svojou otvorenosťou a charizmou pritiahol a získal si celý svet.

Autor tretieho hodnotenia, novinár z Iraku, vyzdvihol predovšetkým rázny a vehementný odpor Jána Pavla II. voči vojne v Iraku. Označil ho za muža mieru a zmierenia s islamom.

Všetky tri hodnotenia osoby nebohého Svätého Otca a jeho pontifikátu boli napísané v arabskom jazyku a mohli si ich prečítať obyvatelia arabského sveta. Istotne prispejú k vzájomnému porozumeniu medzi dvoma najväčšími monoteistickými náboženstvami sveta.

Samozrejme pohľad veriacich Katolíckej cirkvi a kresťanov vôbec vychádza z iného uhla, ako o tom svedčia aj nasledujúce výpovede.

„Som vďačná Pánu Bohu zato, že 27 rokov môjho života, som prežila s tebou, ktorému som mohla aj päťkrát podať ruku. Som veľmi rada, že som mohla spoznať človeka, svätého muža, akým bol on“.

„Viera je dar, ktorý otvára srdce človeka pre nádej a robí ho schopným uprieť náš pohľad na nebo. My sme totiž stvorení pre nebo. Nepatríme len tomuto svetu. Sme tu len prechodne. Ján Pavol II. nás učil, slovom a príkladom, že v nebi je náš trvalý domov. Vďaka ti Svätý Otče!“

„Ján Pavol II. ma naučil jednému: dôverovať Bohu a prijímať z jeho rúk všetko – aj kríž! Kríž, ktorý je najvýrečnejším posolstvom Ježiša Krista.“

„Mnohí ľudia sa v týchto dňoch čudovali vysokému počtu mladých ľudí, ktorí večer 2. apríla, keď bolo oznámené, že pápež Ján Pavol II. zomrel, priam zaplavili Svätopeterské námestie. Najprv, aby vzdali poslednú úctu Svätému Otcovi, potom aby sa zúčastnili zádušnej svätej omše spojenej s pohrebnými obradmi.

Tomu, kto si kladie otázku: Prečo toľko mladých ľudí? - sa dostáva jednoduchá odpoveď:

Skúste nájsť na našej zemeguli v súčasnosti druhého človeka, ktorý by bol býval väčšmi dôveroval mladým ľuďom ako práve on? Ján Pavol II. využil každú jednu príležitosť, aby im pripomínal, aby ich upozorňoval na trvalé, nadprirodzené hodnoty, na Boha. Aby ich povzbudzoval nebáť sa otvoriť srdcia Kristovi!“

„Drahý Svätý Otče! Potom ako som pri autonehode som stratila svojho otca, Kristus sa mi stal všetkým. Prázdno v mojom vnútri nemôže nik a nič vyplniť. A vtedy som spoznala teba. Len raz – v Reggio Calabria - som ti mohla stisnúť ruku.

Bol si oblečený v bielej sutane a aj mne sa dostalo vtedy požehnania od tvojich rúk. Počnúc touto chvíľou som neprestala obdivovať tvoju vieru, tvoju odvahu, tvoju silu.

Teraz sa ti dostalo odmeny, ktorú Boh a jeho Syn – Ježiš Kristus prisľúbil svojim verným služobníkom. Hoci žijem v Ríme, nikdy som nešla v nedeľu na námestie pred vatikánsku baziliku, aby som sa s ním pomodlila Anjel Pána. Dnes, keď si ho Pán života povolal k sebe, do večnosti, to veľmi ľutujem“.

Kardinál Giovanni Battista Re, bývalý prefekt Kongregácie pre biskupov, bol 11 rokov – ako substitút štátneho sekretariátu – veľmi blízkym spolupracovníkom pápeža Jána Pavla II. Sprevádzal ho pri početných zahraničných apoštolských cestách. Týždeň po smrti Svätého Otca o ňom okrem iného napísal (Avv 10.4.2005):

„Božia prozreteľnosť dala, jeho, čo do počtu rokov druhému najdlhšiemu pontifikátu v dejinách Katolíckej cirkvi, veľmi náročné úlohy. Hlas Jána Pavla II. sa viac ako 26 rokov ozýval vo všetkých, aj tých najzabudnutejších kútoch sveta.

V posledných mesiacoch svojho života nám všetkým dal jednu veľkú lekciu, totiž že ľudský život je Boží dar, ku ktorému patrí aj kríž. A práve ten náš, nás najužšie spája s Kristovým, vykupiteľským krížom.

Máme naozaj veľmi veľa dôvodov ďakovať Pánu Bohu za dar tohto pápeža: za dobro, ktoré sial vo svete, - za svedectvo, ktoré nám zanechal, - za všetko, čo sme s ním prežili počas jeho pontifikátu.

Všade totiž sial do ľudských sŕdc dôvody pre život a nádej. Žiadal mocných, aby rešpektovali dôstojnosť každého muža a každej ženy. Žiadal, aby bola rešpektovaná náboženská sloboda.

Všetkým jasne naznačil cestu slobody a morálnych hodnôt ako jedinú schodnú pre lepšiu a humánnejšiu budúcnosť ľudstva. Jeho viera, odvaha a svedectvo, sa dnes prihovára srdcu každého človeka, pretože jeho život sa zhodoval s posolstvom, ktoré neúnavne hlásal.

Ján Pavol II. bol pre mňa mužom modlitby. Vždy som ostal dojatý, keď som videl, ako ľahko a celkom prirodzene sa dokázal ponoriť do modlitby, do dialógu s Bohom, s Ježišom Kristom, ktorému výlučne a oddane slúžil, a ktorého tak miloval“.