Ako bude prebiehať konkláve?

Vatikán: Ako sme vás už informovali, v pondelok 18. apríla sa vo Vatikáne začína voľba nového pápeža, konkláve.

Toto slovo pochádza z latinského cum clave, čo doslovne znamená uzamknutie „na kľúč“.

Vyjadruje nielen samotné volebné zhromaždenie kardinálov ale aj ohraničené miesto, ktoré je v režime zvláštnej ochrany a v ktorom voľba prebieha. Po stáročia je týmto miestom Sixtínska kaplnka vo Vatikáne.

Kardináli musia byť počas konkláve úplne izolovaní od sveta. Nesmú mať so sebou žiadne audio ani video prístroje, nesmú mať so sebou rádiá, televízory a telefóny ani mobily a nesmú čítať nijaké noviny a časopisy. Nesmú sa tiež rozprávať s nikým z obsluhujúceho personálu.

Všetci, ktorí sa nachádzajú počas konkláve v Dome sv. Marty alebo v Sixtínskej kaplnke, či už kardináli alebo ceremoniári a ostatní duchovní i obsluhujúci personál, sú viazaní mlčanlivosťou, ktorá sa vzťahuje na všetky informácie získané počas voľby.

Táto prísaha pod trestom exkomunikácie zaväzuje až do smrti, ak budúci pápež nepovolí ich zverejnenie.

Pápež Ján Pavol II. stanovil pravidlá pre obdobie voľby pápeža v apoštolskej konštitúcii Universi dominici gregis v roku 1996.

V tomto dokumente Svätý Otec uviedol niektoré zmeny s ohľadom na situáciu Cirkvi v dnešných časoch, hlavne na zmeny oproti minulosti, ktoré sa udiali po II. vatikánskom koncile. Spomínaná konštitúcia ruší dve z troch možností voľby, ktoré dovtedy prichádzali do úvahy.

Prv á hovorila o voľbe aklamáciou. To sa stalo vtedy, keď všetci voliči spoločne spontánne vyslovili meno jedného človeka, ktorý sa potom stal pápežom.

Avšak tento spôsob voľby dnes už nemôže vyjadriť vôľu kardinálov, pretože kolégium je omnoho väčšie ako v minulosti a tiež pochádza z najrôznejších krajín, a preto nemôže dospieť k jednému kandidátovi tak jednoducho ako napríklad keď pápeža kedysi volil rímsky ľud.

Druhý spôsob bola voľba kompromisom. Konkláve vybralo spomedzi seba niekoľko kardinálov, ktorí mali vybrať budúceho pápeža.

Od tohto spôsobu sa upustilo nielen pre ťažkosť uskutočnenia, ale aj preto, že už sám o sebe prináša pre kardinálov určitý únik od zodpovednosti.

Jediný dnes možný spôsob voľby pápeža je per scrutinium, čiže hlasovaním.

Hlasovanie je tajné, a na úspešný výsledok je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov z počtu prítomných voličov. V prípade, že počet prítomných kardinálov nie je deliteľný tromi, je potrebný ešte jeden hlas navyše.

Hneď v pondelok 18. apríla popoludní, sa uskutoční jedno volebné kolo. Ak pápež nebude zvolený, v nasledujúci deň, utorok sa môžu uskutočniť ďalšie štyri volebné kolá, dve predpoludním a dve popoludní.

V prípade, že by kardináli oprávnení voliť mali ťažkosti zjednotiť sa na osobe, ktorú treba zvoliť, hlasovania ktoré prebiehali počas troch dní sa prerušia najviac na jeden deň, aby voliči mali prestávku na modlitbu, na nenútený rozhovor medzi sebou a na krátky duchovný rozhovor s hierarchicky najvyššie postaveným kardinálom-diakonom.

Potom hlasovania, ktoré sa musia urobiť rovnakou formou, pokračujú. Ak sa voľba nerealizuje po ďalších siedmich volebných kolách, znovu nasleduje prestávka na modlitbu, vzájomné rozhovory a napomínajúce slová hierarchicky najvyššieho kardinála z rádu kňazov.

Potom sa znova vykoná sedem hlasovaní. Ak aj tieto prebehnú bez výsledku, nasleduje ďalšia prestávka na modlitbu, kolokvium a povzbudenie, ktoré prednesie hierarchicky najvyššie postavený kardinál z rádu biskupov.

Potom sa odoberú na hlasovania, ktoré sa musia urobiť rovnakou formou a ktorých musí byť, ak neprivedú k voľbe, sedem.

Ak hlasovania neprivedú k úspechu ani po tomto postupe, kardinál komorník vyzve voličov, akou cestou sa podľa jeho mienky treba uberať.

Ďalší postup bude podľa rozhodnutia absolútnej väčšiny, a pre platnú voľbe sa musí dosiahnuť buď absolútna väčšina hlasov, alebo sa volí medzi dvoma menami, ktoré získali v bezprostredne predchádzajúcom volebnom kole najväčší počet hlasov, pričom sa aj v tomto druhom prípade vyžaduje len absolútna, teda nadpolovičná väčšina.

Ako vlastne vznikla táto zložitá a prísne dodržiavaná tradícia? Určite sa týmto spôsobom nevolili prví nástupcovia svätého Petra.

Vývoj spôsobu voľby pápeža bol dlhý a zložitý. V prvých storočiach si svojho biskupa volili rímski kňazi so súhlasom ľudu. Boli aj prípady, kedy si ešte žijúci pápež určil svojho nástupcu. Takto boli určení napríklad prví pápeži po svätom Petrovi: Línus, Anaklét či Klement.

V čase keď bol Rím podrobený byzantskému cisárovi, to jest od roku 536, pápež, zvolený klérom a ľudom Ríma, musel byť ešte potvrdený byzantským cisárom.

P odobne boli novozvolení pápeži potvrdzovaní neskôr aj franskými kráľmi. Zmena nastala v roku 769 na Lateránskej synode kvôli nepokojom po smrti pápeža Pavla I. Bolo nariadené, že na pápežský stolec môžu byť zvolení iba kardináli. Voliť mohli rímsky klérus, šľachtici, senát a ľud Ríma.

Nasledovali asi tri storočia, počas ktorých boli vo voľbe pápeža neporiadky, pretože do nej často zasahovali franskí panovníci a taktiež šľachtické rodiny v samotnom Ríme.

Toto obdobie ukončila Lateránska synoda roku 1059, na ktorej sa stanovilo, že pápeža najprv zvolia s plnou platnosťou kardináli biskupi; po nich sa vyjadria ostatní kardináli a nakoniec vyjadria svoj súhlas aj klérus a ľud Ríma.

Až na treťom Lateránskom koncile roku 1179 sa voľba prenechala výlučne kardinálskemu kolégiu. Konkláve pri voľbe zaviedol povinne Gregor X. na druhom Lyonskom koncile v roku 1274.

Odvtedy sa zvyky ohľadne voľby pápeža zásadne nemenili. Až na začiatku 20. storočia Pius X. zrušil právo veta, ktorým sa mohol akýkoľvek panovník európskej monarchie ohradiť voči určitému kandidátovi a tak vlastne obmedzovať slobodu voľby. Tento predpis neskôr Pius XII. rozšíril na akýkoľvek typ ovplyvňovania voľby.

Podľa súčasne platnej normy právo voliť pápeža prináleží iba kardinálom Svätej rímskej Cirkvi mladším ako 80 rokov.

V samotný deň začatia konkláve, v pondelok 18. apríla sa o 10. hodine v Bazilike svätého Petra bude slúžiť svätá omša, ktorej bude predsedať kardinál Jozef Ratzinger, dekan kardinálskeho kolégia.

Popoludní sa kardináli voliči zídu v Sixtínskej kaplnke, zložia prísahu a po slovách „extra omnes“, všetci okrem voličov musia Sixtínsku kaplnku opustiť. Nasledovať bude prednáška o voľbe pápeža, ktorú bude mať kardinál Tomáš Špidlík.

Samotný akt voľby možno rozdeliť do troch fáz. Prvá - prípravná pozostáva z dvoch častí: rozdanie hlasovacích lístkov ceremoniármi a vylosovanie deviatich kardinálov, ktorí pri voľbe plnia nasledovné úlohy: traja kardináli ako pomocníci pri voľbe, traja kardináli na zbieranie hlasov chorých kardinálov a traja kardináli ako skrutátori.

Hlasovací lístok má v hornej časti predtlačené slová „Eligo in Summum Pontificiem...“ (čiže Za najvyššieho veľkňaza volím...) a v dolnej časti je miesto na napísanie mena.

Druhá fáza - akt samotnej voľby má tri časti. Po napísaní mena kandidáta kardinál lístok dvakrát zloží. Potom so zdvihnutou rukou, v ktorej má lístok, príde k oltáru, povie nasledujúcu formulu: „volám za svedka Krista, ktorý bude mojím sudcom, že som zvolil toho, o ktorom si myslím, že by mal byť zvolený podľa Božej vôle“, položí lístok na tanier a ním ho vhodí do urny. Ukloní sa smerom k oltáru a odíde na svoje miesto.

Po skončení hlasovania prvý kardinál, ktorý pomáha pri voľbe, urnu zatrasie, aby sa premiešali lístky. Potom tretí kardinál, ktorý pomáha pri voľbe, urnu otvorí a spočíta hlasovacie lístky a to tak, že vyberá jeden lístok po druhom a ukladá ich do ďalšej prázdnej nádoby.

Ak počet lístkov nesúhlasí s počtom hlasujúcich, lístky sa ihneď spália a voľba sa musí opakovať. Ak počet súhlasí, nasleduje ich verejné sčítanie.

Kardináli – pomocníci pri voľbe sedia za jedným stolom pri oltári. Prvý vezme lístok, rozvinie, zistí meno voleného a podá lístok druhému kardinálovi. Ten si meno prečíta a podá lístok tretiemu. Ten meno z lístka prečíta nahlas a zaznačí do pripravenej listiny.

Po prečítaní všetkých lístkov posledný z pomocníkov pri voľbe prederaví ihlou všetky lístky na mieste s nápisom „Eligo...“ a navlečie ich na šnúru. Konce šnúry nakoniec zviažu a odložia ju do urny.

Nasleduje tretia – záverečná fáza voľby. Pomocníci pri voľbe zrátajú hlasy u jednotlivých kardinálov a ohlásia ich počet a či pápež bol zvolený alebo nie.

Potom výsledky skontrolujú traja skrutátori. Potom sa volebné lístky a poznámky o práve prebehnutej voľbe jednotlivých kardinálov spália.

Ak hneď prebehne druhé kolo, lístky z oboch kôl sa spália naraz po druhom kole. Na záver kardinál – komorník vyhotoví správu o vykonanej voľbe, kde sa konštatuje výsledok voľby.

Správu musia odobriť traja kardináli – pomocníci pri voľbe a tá sa po skončení konkláve odovzdá v zapečatenej obálke pápežovi a uchová sa v určenom archíve. Bez výslovného súhlasu pápeža ju nesmie nik otvoriť.

Ak je nový pápež zvolený, dekan kardinálskeho zboru sa pýta zvoleného: „Prijímaš kánonickú voľbu za pápeža?“

Ako náhle dostane kladnú odpoveď, spýta sa: „Ako sa chceš menovať?“ Na to vyhotoví pápežský ceremonár dokument o akceptovaní voľby a o mene, ktoré nový pápež prijal.

Potom pristúpia kardináli, aby pápežovi vzdali úctu a zložili sľub poslušnosti. Potom odíde prvý z kardinálov – diakonov oznámiť výsledok voľby čakajúcemu davu na Námestí svätého Petra a hneď na to udelí nový pápež svoje prvé apoštolské požehnanie „Urbi et orbi“.