Spomienka pátra Šebastiána Laba na Jána Pavla II.

Rím: O spomienky na zosnulého Svätého Otca sa s nami do štúdia prišiel podeliť páter Šebastián Labo, ktorého ktosi pre jeho knihy o pastoračných cestách Jána Pavla II. nazval pápežským kronikárom.

Pontifikát Jána Pavla II. poznačený apoštolskými cestami do celého sveta svedčil práve o tomto ohlasovaní Krista jednotlivcovi a národom. Preto ho mnohí právom nazvali apoštolom národov 20. storočia.

I ja som dal svojim knihám, ktorých doteraz je sedem zväzkov názov: „Apoštol národov 20. storočia s podtitulom Ján Pavol II. na apoštolských cestách okolo sveta. Sú to opisy apoštolských ciest pápeža mimo Talianska.“

Druhým cieľom pontifikátu neúnavného apoštola bolo zjednotenie všetkých tých, čo veria v Ježiša Krista, čiže ekumenizmus a otvorenie sa aj iným náboženstvám.

Ďalej to bolo nasadenie Svätého Otca za spravodlivý pokoj vo svete ako aj obrana všetkých tých vysunutých na okraj spoločnosti. Stal sa ich hovorcom, obrancom a advokátom.

A čo povedať o jeho zápase za kultúru života proti kultúre smrti?

Ján Pavol II. sa silou svojho pravdivého slova nepričinil iba o pád komunizmu, ale mal od počiatku rovnako tvrdé slová na adresu kapitalizmu a jeho hlavných predstaviteľov.

Svätý Otec, Ján Pavol II. často zdôrazňoval, že všetci sme deti spoločného Otca. Jeho láskavý postoj k deťom, mládeži, chorým a starým ľuďom zostanú navždy v pamäti ľudstva.

To, čo sa dialo práve teraz pri mŕtvom tele Jána Pavla II. nemá obdobu v dejinách. To je výraz veľkej vďaky všetkých tých, ktorí mali možnosť v živote ho stretnúť, počuť, vidieť, pocítiť jeho hrejivé slová a starostlivosť o človeka vôbec.

To čo pokladám za vhodné a chcel by som spomenúť sú moje osobné stretnutia s nebohým Svätým Otcom.

Prvýkrát som ho stretol ešte ako kardinála po smrti Pavla VI. na letisku v Ríme. Krátko som ho pozdravil a poprosil si jeho požehnanie.

O šesť týždňov neskôr som stretol krakovského arcibiskupa spolu s kardinálom Wiszinským v Kolíne nad Rýnom v deň keď končili svoju 5-dňovú návštevu v Nemeckej spolkovej republike.

Prítomný bol aj zosnulý kardinál Vladislav Rubín zodpovedný za pastoráciu Poliakov v zahraničí, ktorému som v tichosti povedal, ukazujúc diskrétne na Karola Wojtylu: „Eminencia, toto je budúci Kristov námestník, pápež“. Jeho poznámka k tomu znela: „Otec Šebastián je falošný prorok“.

Na vysvetlenie dodávam, že s kardinálom Rubinom a s jeho dvoma sekretármi, z ktorých jeden je teraz arcibiskupom, známym aj na Slovensku, Eduard Novák, som sa stretol deň po zvolení benátskeho kardinála Albina Lucianiho za pápeža.

Pri obede som poznamenal: „pán kardinál a drahí otcovia, keby váš krakovský arcibiskup, nebol taký mladý, mohol by byť už pápežom. Budúci pápež bude ale váš rodák. Na tom trvám " .

Od nášho stretnutia s kardinálom Rubínom prešli presne tri týždne keď po náhlej smrti Jána Pavla I. 16 októbra 1978 v konkláve bol zvolený za Kristovho zástupcu na zemi krakovský arcibiskup, kardinál Karol Wojtyla.

Osobné dlhšie stretnutie s Jánom Pavlom II. som mal v jednu júlovú nedeľu 1980 v Castelgandolfe, kde som mal možnosť s nim ráno koncelebrovať a bol pozvaný spolu aj s jedným poľským priateľom na raňajky.

Pri stole nás bolo asi 12 hostí a v priebehu rozhovoru sa zrazu pápež na mňa obrátil s otázkou: „Čo tam na Slovensku nové počuť?“

Krátko som poznamenal: „Svätý Otče, viete dobre o dlhom prenasledovaní Cirkvi na Slovensku.“

On na to pokojne a presvedčivo: „ Systém, ktorý sa stavia proti Bohu stavia sa zároveň aj proti človeku a jeho koniec je len otázkou času. A preto nestrácať nádej, odvahu!“

Povedal to s takým presvedčením, že ja vtedy hoci som bol vždy optimista, som o páde komunizmu nadobudol istotu, že skutočne tento bezbožnícky systém raz skončí, možno skôr ako si myslím.

Večer v ten istý deň v záhradách Castelgandolfo bol táborák poľskej mládeže na ktorom sa zúčastnil Svätý Otec.

Bolo to nádherné stretnutie na ktorom som sa zúčastnil s priateľom, už nebohým Jožkom Šrámkom. Toto stretnutie bolo nádherné. Rozhovory, spevy, žartovanie tak že dohromady tri hodiny prešli veľmi rýchlo a Svätý Otec potom musel kategoricky prehlásiť: „drahí mladí priatelia, nezabúdajte, že aj pápež sa potrebuje vyspať, aby mohol zajtra pokračovať vo svojej práci.“ A tak dobrú definitívne dobrú noc.

O dva roky neskôr, v roku 1982, odovzdal som mu svoju prvú knihu v nemeckom origináli „Atentát na pápeža vo svetle Fatimy a v tieni komunistickej revolúcie“. Knihe sa potešil.

Neskôr spolu s priateľom Jankom Košiarom sme mu odovzdali knihu „Posol lásky a pokoja“ o prvej návšteve vo federatívnej republike.

Neskôr v 1995 vyšla ďalšia kniha o návšteve Jána Pavla II. na Slovensku a v septembri 1996 v Ljubljane mal som možnosť sa ho opýtať: „Svätý Otče, ako som vám páčila farebná publikácia o vašej návšteve na Slovensku v minulom roku?“

Pápež sa na mňa pozrel, položil mi ruku na rameno a z jeho tváre som mohol vyčítať spokojnosť s knihou. Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie a v tom momente som sa rozhodol uskutočniť to o čom som dávnejšie premýšľal: opísať apoštolské cesty Jána Pavla II. mimo Talianska čiže okolo sveta.

O rok neskôr vyšiel prvý zväzok v ktorom som opísal jeho pastoračné cesty v rokoch 1979-1982. Jednotlivé zväzky som spolu s pánom biskupom Hnilicom postupne odovzdával Svätému Otcovi.

Vlani 14 februára počas ďakovnej púte Slovákov vo Vatikáne som mu odovzdal knihu o jeho tretej návšteve Slovenska.

O dva mesiace neskôr, 20 apríla krátko po Veľkej noci som mu dal útlu knižočku o bulharskom mučeníkovi Mons. Eugéniovi Bosilkovi.

Svätý Otec pozrel so zvláštnym záujmom na knižočku, povedal asi dve vety z ktorých žiaľ pre hluk okolo mňa a hlasnú hudbu jednej kapely na námestí som nič nerozumel. Nesmierne ma to zamrzelo a mrzí i teraz, lebo to bolo určite slovo uznania a požehnania.

Teraz pri návšteve Ríma priniesol som síce aj siedmy zväzok Lietajúceho pútnika, ale už som cítil, že mu ho nebudem môcť odovzdať a s tým sa musím zmieriť.

Toľko k mojim stretnutiam so Svätým Otcom, Jánom Pavlom II., ktorého som mal v nesmiernej úcte a láske a s ktorým som sa niekoľkokrát stretol a teraz po bôli z jeho pozemského odchodu do večnosti, teším sa na to najkrajšie stretnutie s ním v Božej sláve.