Vatikánska diplomacia je vždy pripravená robiť prostredníka zmierenia
Vatikán:
Za pontifikátu Jána Pavla II. počet štátov, s ktorými má Svätá stolica diplomatické
styky vzrástol zo 107 na 174. O dôležitosti a význame diplomacie Svätej stolice hovorí
v nasledujúcom rozhovore arcibiskup Giovanni Lajolo, sekretár Svätej stolice pre vzťahy
so štátmi.
Každý apoštolský nuncius je predovšetkým výrazom prítomnosti pápeža v konkrétnej krajine
aby sa tak vyjadrila univerzálna starostlivosť rímskeho biskupa, ktorá má svoj pôvod
v Kristových slovách apoštolovi Petrovi: „Pas moje baránky, pas moje ovce.“
Je treba povedať, že Svätá stolica zriaďuje apoštolskú nunciatúru na základe žiadosti
vlády krajiny, ktorá má záujem nadviazať s ňou diplomatické styky. Tým aj vyjadruje,
že pozitívne hodnotí činnosť Svätého Otca a Svätej stolice na medzinárodnom poli.
Ako by sa dalo, podľa Vatikánu dosiahnuť, aby Organizácia spojených národov
sa stala účinnejším nástrojom pri zasahovaní v medzinárodných krízach?
Reforma OSN prebieha a ide v nej predovšetkým o niektoré štatutárne dispozície technicko-politického
charakteru, týkajúce sa napríklad zloženia Bezpečnostnej rady. V tejto veci Svätá
stolica osobitne nezasahuje.
No reforma sa týka aj noriem pokiaľ ide o samotnú prítomnosť OSN na svetovej scéne
v záujme pokoja a svornosti medzi národmi, lebo toto je práve vlastná charakteristika
Organizácie spojených národov.
V tejto súvislosti je Svätá stolica priaznivo naklonená tomu, aby OSN mala nové osobitné
možnosti, ktoré by uľahčili zásahy v prevencii konfliktov a ktoré by umožnili humanitárne
intervencie, teda ciele-né zásahy na odzbrojenie agresorov.
Excelencia, mohli by ste nám priblížiť, spomenúť nejaký konkrétny prípad kde
zásah Svätej stolice bol taký účinný, že zamedzil vznik hroziaceho konfliktu?
Iste, a nie je ich málo. Z dejín je známy zásah Alexandra VI., ktorý v roku 1493 naznačil
v Atlantickom oceáne demarkačnú čiaru vzhľadom na budúce územia, ktoré ešte ani neboli
objavené, medzi Španielskom a Portugalskom a tak predišiel konfliktu týchto krajín.
Ďalší známy prípad je z čias Leva XIII., ktorý v roku 1885 rozriešil konflikt medzi
Pruskom a Španielskom ohľadom Karolínskych ostrovov.
Pre nás je bližší však prípad, keď terajší pápež Ján Pavol II. ponúkol v roku 1978
mierové riešenie v konflikte medzi Argentínou a Čile o Bíglský kanál. (Caneale di
Beagle) Vojnové lode na obidvoch stranách už boli pripravené k útoku. Dosiahla sa
dohoda o mieri a priateľstve, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne v novembri 1984.
Mohli by ste spomenúť aj prípady, kde Svätá stolica nemala úspech?
Žiaľ, ani takéto nechýbajú. Je známe úsilie a činnosť pápežskej diplomacie i samotných
pápežov ako napríklad Benedikta XV., ktorý sa usiloval zabrániť I. svetovej vojne,
rovnako aj Pia XII. v prípade II. svetovej vojny, a v súčasnosti tiež kroky Jána Pavla
II., aby zabránil vojne v Iraku.
Napriek všetkému úsiliu aktivita Svätej stolice v týchto prípadoch nemala pozitívny
výsledok, no dejiny dali vždy za pravdu pápežom. Žiaľ, keď diplomacia je umlčaná,
vtedy prehovoria zbrane.
Chcem tu ešte povedať, že okrem známych úspešných i neúspešných prípadov vatikánskej
diplomacie, existuje aj činnosť Svätej stolice v tejto oblasti, ktorá je skrytá, no
účinne zjemňuje kontrasty a hľadá zároveň možnosti nových pracovných stretnutí.
Je to práve kresťanské povolanie našej diplomacie, ktorá chce byť viac poníženým horčičným
semenom pokoja, než veľkým aktérom na medzinárodnej politickej scéne.
Rok 2005 môže byť rozhodujúcim v obnovení mierového procesu na Blízkom východe,
či už vo Svätej zemi, alebo v Iraku. Ako sa na to pozerá Svätá stolica?
Obyvatelia Svätej zeme a Iraku boli a sú vystavení obrovskému krvavému a slepému a
násiliu. Prvé želanie preto je, aby sa skončilo. Potom ale je nevyhnutné, aby sa začal
seriózny dialóg medzi palestínskymi a izraelskými predstaviteľmi, kde by sa jedna
strana snažila pochopiť nároky druhej strany a opačne.
Našim osobitným želaním je aby kresťania, ktorí vo Svätej zemi žijú od apoštolských
čias, ju nemuseli opúšťať. Aj preto Svätá stolica a Cirkev sa nemôžu necítiť nebyť
zainteresovaní na súčasných rokovaniach.
Ďalšou prioritnou krajinou pre Svätú stolicu na Blízkom východe je Libanon. Je nevyhnutné,
aby znovu získal svoju nezávislosť a opäť sa stal, ako bol v minulých storočiach príkladnou
krajinou tolerancie, a priateľského spolunažívania medzi rozličnými náboženstvami.
Aké sú ďalšie oblasti sveta, ktoré Vatikán považuje za prioritné?
Je to napríklad Afrika, oblasť jej Veľkých jazier, kde je situácia z politicko-spoločenského
hľadiska ľudsky neudržateľná. Tam sa dnes obracia naša pozornosť.
Zo dňa na deň sa však môžu vyskytnúť situácie v ktorejkoľvek krajine sveta, ktoré
si môžu vyžiadať urýchlenú diplomatickú pomoc Svätej stolice.