Taliansko:
Novej knihe Jána Pavla II. „Pamäť a identita“ venujú vydania talianskych denníkov
veľkú pozornosť.
Corriere della Sera prináša na celej strane niekoľko úryvkov z nej.
„Vo svojom živote som mal možnosť osobne zažiť „ideológie zla“ – píše Ján Pavol II.
Z mojej pamäte sa to nedá vymazať. Najprv to bol nacizmus. To, čo sa v tých rokoch
mohlo vidieť, bolo veľmi strašné.
Mnohé jeho aspekty však v tejto fáze boli naozaj skryté. Skutočný rozmer zla, ktoré
rozvracalo Európu všetci necítili, dokonca ani nie všetci tí, čo vtedy u nás boli
v samotnom centre oného víru.
Žili sme v priepasti, do ktorej nás zhodila hrozná erupcia zla a iba postupne sme
si uvedomovali jeho skutočnú povahu.
Zodpovední totiž vynakladali veľa úsilia, aby skryli svoje zločiny. Tak nacisti počas
vojny, ako aj neskôr vo Východnej Európe komunisti, sa usilovali skryť pre verejnou
mienkou to, čo robili.
Západ dlhý čas nechcel veriť vo vyhladzovanie židov.
Na svetlo to prišlo iba neskôr.
Ani v Poľsku sa nevedelo všetko, čo nacisti robili s Poliakmi, ani o tom, čo urobili
Sovieti s poľskými dôstojníkmi v Katyňskom lese, a aj samotné veľmi tragické udalosti
deportácií boli známe iba čiastočne.
Neskôr, keď už vojna skončila, pomyslel som si: Boh dožičil nacizmu 12 rokov života
a potom ten systém padol. Je zrejmé, že tento limit takémuto šialenstvu stanovila
Božia Prozreteľnosť.
V skutočnosti však to nebolo iba bláznovstvo, ale zverstvo, ako napísal Konštantín
Michalski.
Skutočnosťou ale zostáva, že Božia Prozreteľnosť vyčíňanie tohto zverského teroru
obmedzila na 12 rokov. Ak komunizmus prežil oveľa dlhšie, a ak bude mať ešte perspektívu
ďalšieho vývoja, pomyslel som si vtedy, aj v tom musí byť nejaký zmysel.
V roku 1945 na konci vojny komunizmus vyzeral veľmi pevný a veľmi nebezpečný.
Rozhodne viac, ako v roku 1920. Už vtedy bol taký pocit, že komunisti by radi získali
Poľsko a išli aj ďalej do Západnej Európy s cieľom získať svet. V skutočnosti sa však
tak nestalo.
„Zázrak na Visle“, teda víťazstvo generála Pilsudksého v boji proti Červenej armáde
obmedzil sovietske nároky.
No po víťazstve nad nacizmom v 2. svetovej vojne sa komunisti cítili posilnení a s
drzosťou sa pripravovali na podmanenie sveta alebo aspoň Európy.
Na začiatku to bolo rozdelenie Starého kontinentu na sféry vplyvu podľa dohody na
Jaltskej konferencii vo februári 1945...“
Tieto a mnohé iné ďalšie historické udalosti ako ich vnímal Karol Wojtyla, sa dozviete
v jeho najnovšej knihe „Pamäť a identita“.
Jej slovenské vydanie pripravuje Spolok svätého Vojtecha. Je už v tlači a podľa informácii
riaditeľa Spolku, Mons. Vendelína Plevu, vyjde na budúci mesiac.