Rím: Každý kardinál má v Ríme pridelený jednej titulárny kostol. Jozef Tomko,
predseda Pápežského výboru pre Medzinárodné eucharistické kongresy, na Popolcovú stredu
slúžil svätú omšu v Kostole svätej Sabíny na Aventíne, počas ktorej veriacim udelil
popolec. V homílii okrem iného povedal:
„Boh stvoril človeka na svoj obraz
a podobu. Tým, že ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil pre lásku.“ (Familiaris
Consortio, 11).
Človek sa tešil v rajskej záhrade a nemal zomrieť, no pokušiteľ
zviedol našich prarodičov, aby prestali dôverovať Božej láske a aby si mysleli, že
sú rovní Bohu, že oni vo vlastnej hlave vedia rozhodnúť čo je dobro a čo je zlo, a
tiež že ich sloboda je väčšia než vôľa Stvoriteľa: „Budete ako Boh, poznať dobro a
zlo“ – čítame v knihe Genezis. (Gen 3, 5).
Tak vniesli do sveta hriech a v
jeho dôsledku smrť. A človek bol aj potrestaný: Prach si a v prach sa obrátiš.“ (Gen
3, 19).
Človek dokázal zničiť svoje šťastie, ale nedokázal, a ani sám si nemôže
zabezpečiť spásu. Potrebuje Spasiteľa, ktorý svojou poslušnosťou voči Stvoriteľovi
môže neposlušnosť človeka vykúpiť.
My všetci sme Adamove deti a ako on prežívame
neustále pokušenie pozdvihnúť naše ja nad Božiu vôľu, ako on si myslíme, že vieme
lepšie ako Boh, čo je pre nás dobro a čo zlo, že si vieme vybrať naše pravé šťastie.
Aké
je ale bolestné a skoro nepochopiteľné vidieť, kam až ľudská pýcha a kult egoizmu
a slobody jednotlivca vedú našu civilizáciu.
Hovoriť dnes o Bohu sa v dnešnej
spoločnosti zdá skoro nedôstojné, lebo tá Boha, náboženstvo a Desatoro vyhnala do
najintímnejšej sféry svedomia.
Niektoré štáty v mene laickej neutrality verejne
prijímajú agnosticizmus a ateizmus a zároveň štát vo vážnych etických otázkach diktuje
zákony, ktoré urážajú Božie normy a Desatoro.
Slová pokušiteľa „Budete ako
Boh“ sa ozývajú najmä na poli ľudského života a rodiny. Ako ináč sa dajú vysvetliť
kroky zákonodarcov, ktoré umožňujú zabíjať nevinné ľudské bytosti?
Dokázali
sme prijať zákonné zabíjanie nenarodených ľudí v mene tzv. slobodnej voľby ženy. Hovoriť
o tom znamená byť spiatočnícky, či prinajmenšom politicky nekorektný.
Vie nás
rozhnevať horor Osvienčimu, no zároveň dokážeme pokojne prijať eutanáziu, najprv pre
nevyliečiteľne chorých, potom pre starých, trpiacich a napokon i pre deti.
Manipulácia
so životom v mene vedeckého pokroku odmieta už skoro všetky etické hranice. A o akej
etike tu môžeme hovoriť? Platí ešte dnes aspoň jedna norma, ktorá, ako sa zdalo, je
všeobecne prijateľná, Nezabiješ?
Dnes hovoriť o posvätnosti života ako o Božom
dare, sa zdá, že patrí do antikvariátu. Budete ako Boh. Toto sa stáva módou, aj keď
v inej formulácii, aby sa Boh nemusel spomenúť.
Aj my sme súčasťou tejto spoločnosti,
my volíme zákonodarcov, my si vyberáme prostriedky komunikácie. Aj lekári, ktorí zabudli
na Hipokratovu prísahu, sú súčasťou našej spoločnosti, sme to my, ktorí pomaly strácame
jasnosť Desatora a Božieho zákona i odvahu vyznávať v konkrétnom živote svoju vieru.
Preto
dnes prijmime na naše hlavy popol pokánia za tieto sociálne hriechy našej spoločnosti,
ktorá sa často niekedy ešte nazýva kresťanská, niekedy postkresťanská, či inokedy,
jednoducho humanistická.
Pre túto našu spoločnosť a civilizáciu dnes prosme
Boha o odpustenie. Konajme však pokánie aj za naše osobné hriechy, za náš egoizmus,
ktorý sme povýšili nad spoločné dobro, za to, že radšej máme svoje chute než Božiu
vôľu, za to, že pochybujeme o Božej láske, ktorá chce skutočné dobro spoločnosti.
„Prach
si a v prach sa obrátiš.“ Prach je aj symbol našej osobnej krehkosti a hriešnosti,
no Božia láska nám vždy prichádza v ústrety. V raji spolu so slovami trestu, Boh sľúbil
aj Spasiteľa, ktorý nás vyslobodil z našich vín.
Ak neposlušnosť prvého Adama
priniesla na svet hriech a smrť, nový Adam, Ježiš Kristus, svojím utrpením smrťou
a zmŕtvychvstaním premohol hriech a priniesol nám spásu a večný život.
Pôstne
obdobie je vhodný čas konať pokánie za naše hriechy a vydať sa tak na cestu skutočného
obrátenia, aby sme zbraňami pokánia čelili duchu Zla, - povedal okrem iného v homílii
na Popolcovú stredu kardinál Jozef Tomko.