Ján Pavol II. drámu koncentračných táborov označil za "mysterium iniquitatis"

Poľsko:Viac ako štyridsať štátnikov a zástupcov európskych kráľovských rodín si dnes pripomenulo 60. výročie oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime.

Počas spomienkového ceremoniálu na nádvorí tábora, v tichosti zapálili sviečky. Svätú stolicu zastupoval konvertita zo židovstva, kardinál Jean - Marie Lustiger, parížsky arcibiskup, ktorého matka tiež zomrela v Osvienčime.

Na jestvovanie Osvienčimu upozornili dvaja slovenskí židia, ktorým sa podarilo z tábora ujsť a informovali o tom spišského biskupa Jána Vojtaššáka.

Pápež Ján Pavol II. poslal účastníkom pietnej spomienky osobitné posolstvo, ktoré prečítal apoštolský nuncius v Poľsku, arcibiskup Jozef Kovalčík.

Ján Pavol II. sa v posolstve vracia k dráme miliónov nevinných obetí, ktorí bez akejkoľvek viny znášali nesmierne utrpenie a zahynuli v plynových komorách. Celú drámu označil za tajomstvo zla – mysterium iniquitatis.

„Keď som ako pápež v roku 1979 navštívil osvienčimský tábor – napísal – zastavil som sa pred náhrobnými tabuľami, ktoré sú venované obetiam. Boli tam nápisy v rozličných jazykoch – mená konkrétnych neznámych osôb: mužov, žien a detí ...

Pred týmito tabuľami, zoči - voči tragédii Shoahu, nemožno zostať ľahostajnými. Tento pokus plánovite vykynožiť celý jeden národ, je ako čierny mrak, ktorý zatieňuje Európu a celý svet.

Je to kriminálny zločin, ktorým sa naždy poškvrnili dejiny ľudstva. Nech je varovaním pre dnešok ale i pre budúcnosť, totiž že nie je možné ustúpiť, poddať sa ideológiám, ktoré ospravedlňujú možnosť šliapať po ľudskej dôstojnosti na základe rozdielu rasy, farby pleti, jazyka alebo náboženstva”.

Ján Pavol II. potom spomenul liturgické slávnosti zmierenia z roku 2000, návštevu Svätej zeme – Múr nárekov, spomenul obete komunistického bývalého Sovietskeho zväzu, ale i Rómov, ktorých Hitler chcel takisto všetkých vykynožiť.

Nezabudol ani na hrdinov, ktorí v tomto mori neopísateľného utrpenia a zla, z lásky k Bohu a k ľuďom, ukázali veľkosť kresťanských čností i to, že zlu nikdy nebude patriť posledné slovo.

„Ak si dnes pripomíname obete tej hrôzy, robíme tak nie preto, aby sme znovu rozjatrili bolestné rany, ani aby sme prebúdzali pocity nenávisti a pomsty, ale aby sme vzdali úctu týmto osobám, aby sme vyniesli na svetlo dejinnú pravdu a predovšetkým preto, aby si všetci súčasníci uvedomili zodpovednosť za budúcnosť.

Kiežby sa už v žiadnom kúte sveta nikdy viac nezopakovalo to, čo zakúsili muži a ženy, ktorých už 60 rokov oplakávame!”