Príhovor Jána Pavla II. na generálnej audiencii v stredu 1. decembra 2004
Vatikán:Na stredajšej generálnej audiencii, ktorá sa konala v Aule Pavla VI.
vo Vatikáne, bolo prítomných vyše 9 tisíc pútnikov z 9 krajín. Témou katechézy bol
71. žalm, kráľovská moc Mesiáša.
Dnes budeme meditovať o jednom z tzv. kráľovských
žalmov. Je to spev, o ktorom písali cirkevní otcovia a interpretovali ho z mesiášskeho
hľadiska.
Teraz sme si vypočuli prvý veľký spev tejto slávnostnej modlitby
(por. vv. 1-11). Začína sa intenzívnou zborovou výzvou k Bohu, aby udelil panovníkovi
ten dar, ktorý je podstatný pre dobré vládnutie, a tým darom je spravodlivosť. Tá
sa vyžaduje najmä vo vzťahu k chudobným, ktorí zvyčajne sú obeťami moci.
Nemôžeme
si nevšimnúť s akým dôrazom žalmista hovorí o morálnej povinnosti spravodlivo a podľa
práva vládnuť ľudu: „Bože, zver svoju právomoc kráľovi, kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,
aby spravodlivo vládol nad tvojim ľudom a podľa práva nad tvojimi chudobnými a prisúdi
právo ľuďom úbohým.“ (vv. 1-2.4).
Tak, ako Pán vládne spravodlivo svetu, tak
aj kráľ, ktorý podľa antickej biblickej tradície je jeho viditeľným zástupcom na zemi,
musí konať v súlade so svojim Bohom.
Ak sa porušujú práva chudobných, nejde
tu len o politicky nesprávne a morálne zlé konanie. V Biblii stojí, že je to aj skutok
proti Bohu, náboženský zločin, lebo Pán je ochranca a obrana chudobných a utláčaných,
vdov a sirôt, teda tých, ktorí nemajú svojich ochrancov medzi ľuďmi.
Ľahko
tu môžeme vycítiť, ako tradícia postavu Kráľa Dávida, často vyvolávajúcu sklamanie,
od pádu Júdskej monarchie (VI. stor. pr. Kr.) nahradila jasnou, slávnou a žiarivou
postavou Mesiáša.
Naznačuje to v prorockej nádeji prorok Izaiáš: „V pravde
bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech utláčaných zeme.“ (11,4).
Alebo, podľa slov Jeremiáša, „Hľa, prídu dni - hovorí Pán, že vzbudím Dávidovi spravodlivý
výhonok a bude ako kráľ panovať múdro, v krajine bude slúžiť právu a spravodlivosti.“
(23,5).
Po tomto živom a zanietenom výklade o dare spravodlivosti, pohľad žalmu
rozširuje svoj horizont a kontempluje mesiášske kráľovstvo v jeho rozmeroch času a
priestoru.
Na jednej strane, vyzdvihuje sa tu jeho trvalá prítomnosť v dejinách
(por. Ž 71,5.7). Obrazy kozmického typu sú veľmi živé, beh dní je daný slnkom a mesiacom,
svoje miesto má aj obdobie dažďov i čas žatvy.
Ide teda o kráľovstvo pokoja
a plodnosti, ktoré sa riadi podľa tých hodnôt, ktoré sú zásadné: spravodlivosť a pokoj
(por. v. 7).
Toto sú znamenia vstupu Mesiáša do našich dejín. Z tohto pohľadu
je veľmi poučný komentár cirkevných otcov, ktorí vidia v tomto Mesiášovi tvár Krista,
večného a všeobecného kráľa.
Tak píše napríklad svätý Cyril Alexandrijský vo
svojich Výkladoch k žalmom. Poznamenáva, že súd, ktorý Boh zveril kráľovi, je ten,
o ktorom hovorí svätý Pavol: „všetko obnoviť v Kristovi“ (Ef 1,10).
Totiž povedať
že „v jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja“, znamená to isté ako:
„v dňoch Krista skrze vieru dosiahneme spravodlivosť a z pohľadu k Bohu príde k nám
hojnosť pokoja.“
Okrem toho, práve preto, že sme „biedni“ a „synovia chudobných“,
kráľ prichádza k nám, aby nám pomohol a zachránil nás. A ak chudobnými nazýva aj apoštolov,
robí to preto, lebo boli chudobní duchom. A aj nás spasil preto, lebo sme „deti chudobných“.
Vo svojej spravodlivosti nás skrze Ducha posvätil vo viere.“ (LXIX, 1180).
Na
druhej strane, žalmista naznačuje aj priestorové ohraničenie, v ktorom bude Mesiášovo
kráľovstvo spravodlivosti pokoja. (por. Ž 71,8-11). Tu prichádza na scénu územie
od Červeného a Mŕtveho mora až po Stredozemné more, od Eufratu, veľkej „rieky“ východu,
až po najvzdialenejšie končiny zeme (por. v. 8).
Spomína sa tu Taršiš, ostrovy,
či najzápadnejšie oblasti podľa biblického zemepisu (por. v. 10). Je to pohľad, ktorý
zahŕňa celý vtedy známy svet. Patria tu Arabi a kočovníci, vládcovia vzdialených krajín,
a dokonca i nepriatelia. V tomto univerzálnom objatí, o ktorom často hovoria žalmy
a proroci, sú všetci. (por. Ž 46,10; 86,1-7, por. Iz 2,1-5; 60,1-22; Mal 1,11).
Ideálne
akoby toto všetko potvrdzovali slová proroka Zachariáša, ktoré evanjeliá aplikujú
na Krista: „Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema! Hľa, tvoj kráľ prichádza.
Je spravodlivý a vyhubí vozy z Efraima a kone z Jeruzalema, vymiznú bojové kuše; o
pokoji bude rokovať s národmi a jeho vla-dárstvo je od mora k moru a od Rieky až do
končín zeme.“ (Zach 9,9-10; por. Mt 21,5).