Jednota kresťanov nie je abstraktnou uniformitou

Vatikán:Ako sme vás už informovali, minulý týždeň sa v Rocca di Papa neďaleko Ríma konal seminár pri príležitosti 40. výročia koncilového dekrétu o ekumenizmeUnitatis reditengratio. Na záver stretnutia sa v sobotu večer v Bazilike svätého Petra konali slávnostné vešpery, ktorým predsedal Ján Pavol II. V homílii okrem iného povedal:

„Naplnenie koncilového dekrétuUnitatis reditengratio, ktorý pripravovali moji predchodcovia, blahoslavený pápež Ján XXIII, a Pavol VI., bolo jednou z pastoračných priorít môjho pontifikátu už od začiatku (por.Ut unum sint,99). Ekumenická jednota totiž nie je len sekundárnym príspevkom spoločenstvaučeníkov (por. ibid, 9), a ekumenická aktivita nie je len akýmsi dodatkom, ktorý by sa pripájal k tradičným aktivitám Cirkvi (por. ibid., 20), ale má svoj základ v Božom pláne spásy, ktorý chce zhromaždiť všetkých v jednote (por. ibid., 5). Zodpovedá to vôli nášho Pána Ježiša Krista, ktorý si želal mať jedinú Cirkev a modlil sa k Otcovi, v predvečer svojej smrti,aby všetci boli jedno (por. Jn 17,21).

Hľadanie jednoty teda vo svojej podstate znamená pripájať sa k Ježišovej modlitbe. 2. vatikánsky koncil, ktorý si vzalza svoje toto želanie nášho Pána, nevytvára niečo nového. Vedený a osvietený Duchom Svätým vrhol nové svetlo na pravý a hlboký zmysel jednoty a katolíckostiCirkvi. Cesta ekumenizmu je cestou Cirkvi (por. ibid., 7), ktorá nie je skutočnosťou zatvorenou do seba, ale je vždy otvorená misijnému a ekumenickému rozmeru. (por. ibid., 5).

Úsilie obnoviť plnú a viditeľnú jednotu všetkých pokrstených sa netýka iba odborníkov na ekumenizmus. Týka sa každého kresťana, každej diecézy a farnosti, každého cirkevného spoločenstva. Všetci sú povolaní prijať toto úsilie a nikto nesmie váhať vziať za svoju Ježišovu modlitbu, aby všetci boli jedno. Všetci sú povolaní modliť sa a pričiniť sa o jednotu Kristových učeníkov.

Táto ekumenická cesta je dnes potrebnejšia viac ako kedykoľvek predtým. Mnoho ekumenických stretnutí na všetkých úrovniach života Cirkvi, teologický dialóg a znovuobjavenie spoločných svedkov viery potvrdilo, prehĺbilo a obohatilo spoločenstvo s ďalšími kresťanmi, spoločenstvo, ktoré do istej miery existuje, aj keď nie je ešte zatiaľ plné. Už nepovažuje iných kresťanov za vzdialených alebo cudzincov, ale vidíme v nich bratov a sestry. „Univerzálne bratstvo kresťanov sa stalo pevným ekumenickým presvedčením... Kresťania sa obrátili k bratskej láske, ktorá zahŕňa všetkých Kristových učeníkov“ (Ut unum sint,42). Sme vďační Bohu za to, že v týchto posledných desaťročiach mnoho veriacich na celom svete bolo zasiahnutých túžbou po jednote všetkých kresťanov.

Dobre viem, že mnoho utrpení a sklamaní spôsobuje aj skutočnosť, že všetky tieto dôvody nám dosiaľ nedovoľujú, ako som vysvetlil v encyklikeEcclesia de Eucharistia,(43-46) spoločnú účasť na sviatosti jednoty eucharistického chleba a spoločného kalicha pri Pánovom stole. Toto všetko však nesmie viesť k rezignácii, naopak, musí to byť povzbudením k pokračovaniu a vytrvalosti v modlitbe i v úsilí o jednotu. Aj keď cesta bude zrejme ešte dlhá a náročná, bude ale plná radosti a nádeje. Keď budeme teraz robiť to, čo je možné, budeme rásť v jednote a dostaneme nadšenie k prekonaniu ťažkostí. Jednota jedinej Cirkvi, ktorá v katolíckej Cirkvi už existuje a nemôže byť stratená, dáva nádej, že jedného dňa sa stane skutočnosťou aj jednota všetkých kresťanov. (por.ibid., 4)

Ako si máme teda predstavovať budúcnosť ekumenizmu? Predovšetkým je potrebné posilniť základy ekumenických aktivít, teda spoločnú vieru vo všetko, čo je vyjadrené vapoštolskom vyznaní viery a v nicejsko-konštantínopolskom kréde. Tento vieroučný základ vyjadruje vieru, ktorú vyznáva Cirkev od apoštolských čias. Vychádzajúc z tejto viery musíme potom tiež rozvinúť spiritualituspoločenstva. „Spoločenstvo svätých“ a plné spoločenstvo neznamená abstraktnú uniformitu, ale bohatstvo v legitímnej rozličnosti darov zdieľaných a uznávaných všetkými, podľa známeho výroku„in necessariis unitas, in dubiis libertas, in omnibus caritas.“
Stručne povedané spiritualita spoločenstva znamená zdieľať spoločne cestu k jednote v spoločnom vyznaní viery, vo sviatostiach a v službe Cirkvi (por.Lumen gentium, 14; Unitatis redintegratio, 2).

Na záver by som sa chcel zmieniť o duchovnom význame ekumenizmu, ktorý – podľa slov dekrétuUnitatis redintegratio– je dušou a srdcom celého ekumenického hnutia: Konajme tak, ako apoštoli spolu s Pannou Máriou,Božou Matkou po Nanebovstúpení Pána, keď sa zhromaždení vo večeradle spoločne modliliza vyliatie Ducha Svätého (por.Sk1, 12-14). Len on, ktorý je Duchom spoločenstva a lásky, nám môže dať plnú jednotu, po ktorej tak veľmi túžime.„Veni creator Spiritus!“Amen!