2004-11-13 08:43:11

Eutanázia neoslobodzuje od bolesti, iba ju potláča


Vatikán:Ján Pavol II. prijal v Aule Pavla VI. účastníkov medzinárodnej konferencie, o paliatívnej starostlivosti, ktorú organizuje Pápežská rada pre pastoráciu pracovníkov v zdravotníctve.

Vo svojom príhovore zdôraznil, že medicína sa vždy dáva do služieb života.
„S láskou pomáhať pacientom v každej situácii znamená chápať neodcudziteľnosť dôstojnosti každej ľudskej osoby“. Ján Pavol II. ďalej upriamil pozornosť na to, že láska k blížnemu nás robí schopnými uznať dôstojnosť každej ľudskej osoby, aj keď je vážne chorá. „Utrpenie, staroba, stav kómy, či blízkosť smrti nezmenšujú vnútornú hodnotu človeka stvoreného na obraz Boží“.

V ďalšej časti príhovoru sa Svätý Otec dotkol eutanázie, ktorú označil za drámu, spôsobenú etikou, ktorá rozhoduje o tom, kto môže žiť a kto musí zomrieť. „Eutanázia namiesto oslobodenia od bolesti ju iba potláča. Súcit, ktorému chýba vôľa čeliť utrpeniu a sprevádzať trpiaceho, privádza kvymazaniu života a ukončeniu bolesti a tak prekrúca etický štatút lekárskej vedy. Skutočný súcit sa snaží o rozumné úsilie k vyliečenie pacienta. A zároveň pomáha zastaviť sa, keď už žiadna pomoc k uzdraveniu nie je možná. Odmietnutie terapeutickej liečby nie je odmietnutím pacienta a jeho života. Totiž predmetom rozhodnutia o vhodnosti začatia, alebo pokračovania terapie nie je hodnota života pacienta, ale hodnota lekárskeho zásahu. Prípadné rozhodnutie nezačať, alebo prerušiť terapiu bude eticky správne, keď sa ona samotná ukážeako neúčinná, alebo jasne neúmerná k cieľom podpory života, alebo uzdravenia. Odmietnutie pokračovať v liečbe je teda výrazom rešpektu, ktorý je potrebný si udržať k pacientovi v každej chvíli“.

V závere príhovoru účastníkom konferencie o paliatívnej starostlivosti Svätý Otec poprosil Pána, aby osvietil tých, ktorí pomáhajú chorým a povzbudil ich byť zodpovednými v každej situácii.







All the contents on this site are copyrighted ©.