Eutanázia neoslobodzuje od bolesti, iba ju potláča
Vatikán:Ján Pavol II. prijal v Aule Pavla VI. účastníkov medzinárodnej
konferencie, o paliatívnej starostlivosti, ktorú organizuje Pápežská rada pre pastoráciu
pracovníkov v zdravotníctve.
Vo svojom príhovore zdôraznil, že medicína sa
vždy dáva do služieb života. „S láskou pomáhať pacientom v každej situácii znamená
chápať neodcudziteľnosť dôstojnosti každej ľudskej osoby“. Ján Pavol II. ďalej upriamil
pozornosť na to, že láska k blížnemu nás robí schopnými uznať dôstojnosť každej ľudskej
osoby, aj keď je vážne chorá. „Utrpenie, staroba, stav kómy, či blízkosť smrti nezmenšujú
vnútornú hodnotu človeka stvoreného na obraz Boží“.
V ďalšej časti príhovoru
sa Svätý Otec dotkol eutanázie, ktorú označil za drámu, spôsobenú etikou, ktorá rozhoduje
o tom, kto môže žiť a kto musí zomrieť. „Eutanázia namiesto oslobodenia od bolesti
ju iba potláča. Súcit, ktorému chýba vôľa čeliť utrpeniu a sprevádzať trpiaceho, privádza
kvymazaniu života a ukončeniu bolesti a tak prekrúca etický štatút lekárskej vedy.
Skutočný súcit sa snaží o rozumné úsilie k vyliečenie pacienta. A zároveň pomáha zastaviť
sa, keď už žiadna pomoc k uzdraveniu nie je možná. Odmietnutie terapeutickej liečby
nie je odmietnutím pacienta a jeho života. Totiž predmetom rozhodnutia o vhodnosti
začatia, alebo pokračovania terapie nie je hodnota života pacienta, ale hodnota lekárskeho
zásahu. Prípadné rozhodnutie nezačať, alebo prerušiť terapiu bude eticky správne,
keď sa ona samotná ukážeako neúčinná, alebo jasne neúmerná k cieľom podpory života,
alebo uzdravenia. Odmietnutie pokračovať v liečbe je teda výrazom rešpektu, ktorý
je potrebný si udržať k pacientovi v každej chvíli“.
V závere príhovoru účastníkom
konferencie o paliatívnej starostlivosti Svätý Otec poprosil Pána, aby osvietil tých,
ktorí pomáhajú chorým a povzbudil ich byť zodpovednými v každej situácii.