Pr
íhovor
Jána Pavla II. na generálnej audiencii v stredu 20. októbra 2004
Vatikán:Na stredajšej generálnej audiencii bolo prítomných vyše 19 tisíc
pútnikov z 22 krajín. Témou dnešnej katechézy bol 48. žalm,Márnosť bohatstva.
Žalm, ktorý sme si práve vypočuli, nás pozýva, aby sme sa zamysleli nad márnosťou
bohatstva a nad márnivosťou tých, čo sa zháňajú iba za materiálnymi dobrami.
Naša meditácia bude prebiehať v dvoch etapách, tak ako to robí aj liturgia hodín na
vešpery, ktorá nám ho ponúka tiež na dvakrát. Dnes budeme hovoriť o prvej časti, v
ktorej úvaha vychádza z nepríjemnej situácie, ako je to aj v žalme 72. Spravodlivý
musí prežiť „smutné dni“, v ktorých ho „obklopuje zloba zlých, čo sa spoliehajú na
svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom“ (por.Ž48,6-7).Uzáver, ku ktorému
prichádza spravodlivý, je vyjadrený akoby príslovím, ktoré je aj na konci žalmu. Zhŕňa
tak vynikajúcim spôsobom hlavné posolstvo celej tejto básnickej skladby: „Veď človek,
aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie.“ (v. 13) Inými slovami
„veľké bohatstvo nie je výhodou, práve naopak! Je lepšie byť chudobný a žiť v spojení
s Bohom.
Zdá sa, že v prísloví sa ozýva prísny hlas starozákonného Kazateľa, keďopisuje údel,
ktorý je rovnaký pre každé žive stvorenie. Je to smrť, ktorá robí márnym všetko, čo
je späté s pozemskými vecami: „Ako nahý vyšiel zo života svojej matky,
tak musí aj odísť, aký prišiel; neodnesie si nič zo svojej námahy, ani toľko, čo by
v hrsti uniesol.... Lebo osud ľudí i zvierat je rovnaký. Ako zomierajú ľudia, tak
zomierajú aj ony, všetko odchádza na spoločné miesto (Kaz5,14; 3,19.20).
Človeka, ktorý si robí ilúzie, že zhromažďovaním bohatstva sa vyhne smrti, ovládne
hlboká obmedzenosť a hlúposť. Nie nadarmo žalmista hovorí, že „veci nerozumie“ práve
tak ako zviera. Táto téma je rozvinutá vo všetkých kultúrach a všetkých duchovných
prúdoch. Plne a definitívne ju vyjadril Pán Ježiš, keď vyhlásil: „Dajte si pozor a
chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život
nezávisí od toho, čo má.“ (Lk12,15). Hovorí tu potom známe podobenstvo o nenásytnom
boháčovi, ktorý zhromažďuje bohatstvo bez toho, aby myslel na blížiacu sa smrť. (por.Lk12,16-21).
Prvá časť žalmu sa sústreďuje práve na túto ilúziu, ktorá si získava srdce bohatého
človeka. Ten je presvedčený, že si dokáže „kúpiť“ aj smrť, že si ju podplatí tak,
ako sa mu podarilo získať všetky ostatné veci, teda úspech, vysoké postavenie v spoločnosti
a jeho beztrestné zneužívanie, pohodlie, nadbytok všetkého, rozkoše.Žalmista však
neváha tento postoj označiť za hlúpy. Odvoláva sa na „výkupné“, slovo, ktoré má aj
finančný význam. „Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. Cena
za vykúpenieživota je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, aby človek žil naveky a
zánik neuzrel.“ (Ž48,8-10).
Bohatý človek, naviazaný na svoje nesmierne majetky je presvedčený, že dokáže ovládnuť
aj smrť, tak ako sa mu podarilo za peniaze kúpiť si všetko a všetkých.No nech by bol
v stave ponúknuť neviem akú veľkú sumu, svojmu poslednému údelu sa nevyhne. Tak ako
všetci ostatní ľudia, bohatí i chudobní, múdri i hlúpi, raz sa musí aj on pobrať na
cestu do hrobu, tak ako to stalo s mocnými. Bude musieť zanechať na zemi zlato, ktoré
veľmi miloval, i všetky bohatstvá, ktorým sa klaňal (por. vv. 11-12).
Ježiš Kristus položí svojim poslucháčom túto znepokojujúcu otázku: „Veď čo osoží človekovi,
keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“ Život sa nedá vymeniť za nič,
lebo život je dar od Boha, ktorý má v ruke duše všetkých bytostí aj dych každého ľudského
tela. (Jób12,10).
Spomedzi cirkevných otcov, ktorí komentovali 48. žalm, si osobitnú pozornosť zasluhuje
svätý Ambróz, o ňom hovorí širších súvislostiach, no vychádza práve zo z úvodného
pozvania žalmistu: „Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme.“ Milánsky
biskup dodáva: „tu, práve na začiatku uznávame, že je to hlas Pána a Spasiteľa, ktorý
volá národy do Cirkvi, aby zanechali hriech, aby sa stali nasledovníkmi pravdy a uznali
výhody viery“ Okrem iného, „srdcia všetkých ľudských generácií boli zaťažené hadím
jedom a svedomie človeka zotročené hriechom, nebolo v stave sa od neho oslobodiť.“
Preto Pán zo svojho rozhodnutia pre svoje milosrdenstvo veľkodušne prisľúbil odpustenie,
aby vinník sa viac nemusel báť, ale aby sa tešil, že môže ponúknuť svoje schopnosti
služobníka svojmu dobrému Pánovi, ktorý mu dokázal odpustiť hriechy a vie odmeniť
jeho čnostný život.“ (Commento a dodici Salmi, n. 1:SAEMO, VIII, Milano-Roma
1980, p. 253).
V týchto slovách žalmu počujeme aj ozvenu evanjeliového poznania: „Poďte ku mne všetci,
ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt11,28).Svätý Ambróz
pokračuje: Tak, ako ten, čo ide navštíviť chorých, ako lekár, ktorý prichádza liečiť
naše bolestivé rany, tak Pán navrhuje liečbu, aby sa ľudia cítili dobre a všetci sa
ponáhľali s dôverou prijať dar uzdravenia... On volá všetky národy k prameňu múdrosti
a poznania, všetkým sľubuje vykúpenie, aby nik nežil v úzkosti a beznádeji.“ (n. 2:ibid.,
pp. 253.255).
Ani na dnešnej audiencii nechýbali slovenskí pútnici. Ján Pavol II. ich takto pozdravil:
S láskou pozdravujem pútnikov z Bratislavy a z Nitry. Drahí pútnic
i, ďakujem za vaše modlitby a ochotne udeľujem Apoštolské p
o
žehnanie vám i vašim drahým. Pochválený buď Ježiš Kristus!