Ubehlo 140 rokov od narodenia otca národa Andreja Hlinku

Slovensko, Ružomberok i rodná obec Černová si v pondelok 27. septembra pripomenulo 140. výročie narodenia otca národa Andreja Hlinku. Slávnostnú svätú omšu pri tejto príležitosti slúžil v nedeľu 26. septembra v Černovej spišský biskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska, Mons. František Tondra. Vrcholných predstaviteľov Slovenskej republiky reprezentoval Pavol Hrušovský, predseda Národnej rady. Po svätej omši bola v Hlinkovom rodnom dome otvorená stála expozícia Andreja Hlinku.

Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864. Gymnázium vyštudoval v Ružomberku a Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, v roku 1898 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od roku 1905 v Ružomberku.

Politicky sa angažoval najprv v Zichyho Uhorskej ľudovej strane, ktorá mala v programe národnú rovnoprávnosť a toleranciu. Pokračoval tak v Štúrovej demokratickej vlasteneckej tradícii. V roku 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu, zvolával ľudové zhromaždenia a organizoval verejnú činnosť. Vo voľbách v roku 1906 podporoval kandidatúru Šrobára, za čo ho uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu. Biskup Párvy ho pozbavil farského úradu a vykonávania kňazských povinností.

V roku 1907 sa v jeho rodisku Černovej odohrala krvavá masakra. Černovská tragédia vyvolala veľký európsky ohlas (B. Björnson, R. W. Seton Watson, L. N. Tolstoj a iní), otriasla svedomím Európy a to až tak, že pápež Pius X. uznal Hlinkovu nevinu a Hlinka bol plne rehabilitovaný.

V rokoch 1918 až 1938 bol Hlinka poslancom česko-slovenského parlamentu. Keď sa dozvedel o Pittsburskej dohode, ktorú uzavreli americkí Slováci a americkí Česi, odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené aj v mierovej zmluve.

Na čele Ľudovej strany viedol slovenské autonomistické hnutie, od roku 1932 spoločne s evanjelikom Martinom Rázusom. Tak sa spolu stali symbolom národnej jednoty. Odmietal čechoslovakizmus a pražský centralizmus. Víťazstva autonómie 6. októbra 1938 sa však nedožil. Zomrel krátko pred jej vyhlásením, 16. augusta.Do pamäti národa vošiel ako veľká symbolická osobnosť novodobých slovenských dejín.