Príhovor Jána Pavla II. na generálnej audiencii v stredu 15. septembra

Vatikán:Na dnešnej generálnej audiencii bolo prítomných vyše 10 tisíc pútnikov z 24 krajín. Témou dnešnej katechézy bolchválospev z Knihy Zjavenia svätého Jána.

Kniha Zjavenia svätého Jána sa skladá z chválospevov, ktoré sa vznášajú k Bohu, Pánovi vesmíru a dejín. Teraz sme si vypočuli ten, ktorý je pravidelnou súčasťou v každom zoštyroch týždňov, do ktorých je usporiadaná liturgia hodín. Tento hymnus sa začína slovom hebrejského pôvodu, aleluja, ktoré znamená „chváľte Pána“ a je zaujímavé, že v celom Novom zákone toto slovo nachádzame iba tu, v tejto časti Knihy Apokalypsy, kde savyskytuje päťkrát. Liturgia vyberá z textu 19. kapitoly iba niekoľko veršov. V kontexte podania tejto časti znejú tu z neba hlasy „nesmierneho zástupu“. Je to akoby ohromný zbor, skladajúci sa zo všetkých vyvolených, ktorí oslavujú Pána v radosti a veselosti. (por. Zjv 19,1)

Cirkev na zemi preto zosúlaďuje svoj spev chvály s spevom spravodlivých, ktorí už kontemplujú Božiu slávu. Tak sa vytvára komunikačný kanál medzi dejinami a večnosťou: Vychádza z liturgie tu na zemi a vrcholí v nebi, kde sú už naši bratia a sestry, ktorí nás predišli na ceste viery.V tomto spoločenstve chvály ide o oslavu najmä troch tém. Sú to predovšetkým veľké vlastnosti Boha, jeho „spása, sláva a moc“ (v. 1., por. v. 7.), teda spásonosná nadprirodzenosť a všemohúcnosť. Modlitba jekontempláciou Božej slávy, nevýslovného tajomstva, oceánu svetla a lásky, ktorou je Boh sám.

Na druhom mieste, chválospev vyzdvihuje „kráľovstvo“ Pána, to jest Boží plán vykúpenia vzhľadom na ľudský rod. Ide tu o zopakovanie tejto témy z tzv., žalmoch Božieho kráľovstva, (por.Sal46; 95-98), kde sa ohlasuje, že „Pán sa ujal svojho kráľovstva“ (Zjv 19, 6) a zasiahol do dejín mocou svojej najvyššej autority. Iste, dejiny sú zverené ľudskej slobode, ktorá čelí problému dobra a zla, ale posledné slovo má tu Božia Prozreteľnosť. A kniha Apokalypsy práve oslavuje cieľ, ku ktorému spejú dejiny, vedené vďaka účinnej Božej sile, napriek všetkým búrkam, trápeniam a pustošeniam ako dôsledku zla, človeka a satana.Na inej strane Knihy zjavenia svätého Jána čítame: „Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si bol,
že si sa ujal svojej veľkej moci a začal si kraľovať. (11,17).

A napokon, tretia téma hymnu je typická pre Apokalypsu a jej symbológiu: „nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila.“(19,7) V ďalších meditáciách ešte budeme mať príležitosť prehĺbiť prehĺbiť si poznanie o tomto chválospeve i o definitívnom cieli, o ktorom hovorí posledná kniha Biblie. Tá nás vedie k svadbe medzi Božím Baránkom a očistenou nevestou, ktorou je premenené avykúpené ľudstvo. Výrazu „nadišla Baránkova svadba“ zodpovedá najvyšší bod aj podľa v úvodzovkách „svadobného“ textu, spojenia medzi stvorením a Stvoriteľom.

Môžem zakončiť slovami z jednej reči svätého Augustína, ktorý takto vyzdvihuje a spev Aleluja v jeho duchovnom význame: „Toto slovo jednohlasne spievame a zídení okolo neho v hlbokom spoločenstve sa navzájom podporujeme k Božej chvále. Boha však môže so spokojným svedomím chváliť iba ten, ktorý neurobil nič, čo by sa Bohu nepáčilo. Okrem toho, pokiaľ ide o terajší čas, keď sme pútnici na tejto zemi, spievame aleluja ako potechu aby sme boli spojení na našej ceste. Aleluja je spev pútnika, a hoci kráčame po ťažkej ceste, smerujeme k vlasti, kde si odpočinieme, kde nebudeme mať starosti, ktoré nás teraz zaťažujú, kde nebude už nič len aleluja.“ (n. 255,1:Discorsi, IV/2, Roma 1984, p. 597).