Kristus od nás vyžaduje rešpektovanie ľudskej osoby

Taliansko:V nedeľu 22. augusta sa v Rimini začal už 25. ročníkMedzinárodného stretnutia priateľstva medzi národmi. Stretnutie v Rimini patrí už medzi tradičné letné stretnutia katolíkov. Pozvania na míting prijímajú významní politici, predstavitelia kultúry a osobnosti verejného života. K jeho najvýznamnejším hosťom doteraz patrili Ján Pavol II., Matka Tereza, Lech Walesa, Jean Guiton, Helmut Kohl, či Dalajláma. Tento rok medzi hosťami mítingu budú, Giulio Andreotti, taliansky doživotný senátor, kardinál Marc Oullet z Qebecu, Franco Frattini, taliansky minister zahraničných vecía arcibiskup Diarmund Martin, prímas Írska.

Ján Pavol II. poslal do Rimini pozdravné posolstvo. Pripomína okrúhle výročie stretnutia a rozoberá tohtoročnú tému stretnutia. Svätý Otec cituje pastorálnu konštitúciu 2. vatikánskeho koncilu Gaudium et Spes: „uvedomovanie si moci, ktorá inšpiruje človeka v dnešnom technickom pokroku“ (Gaudium et spes, č.20) je známe.Osobitne silným pokušením je myslieť si, že ľudské dielo nachádza samo v sebe ospravedlnenie vlastných cieľov. Výsledky dosiahnuté v rozličných oblastiach vedy a techniky sú mnohými považované a bránené ako už vopred prijateľné. Potom sa tvrdí aj to, že čo je technicky možné, je samo v sebe aj eticky dobré.

Podľa tohto názoru – pokračuje pápež – by pokrok vedeckého poznania a technických prostriedkov, ktoré má človek k dispozícii, tlačil neustále ďalej hranicu medzi tým, čo je možné robiť a tým, čo už nie. Takýto pokrok by odsúval do nekonečna aj hranicu medzi pravdou a nepravdou. Z tohto pohľadu by mal pokrok absolútnu hodnotu, bol by samotným zdrojom každej hodnoty. Pravda a spravodlivosť by už viac neboli najvyššími inštanciami, kritériami súdu, ktorých by sa človek mal držať pri hodnotení svojich skutkov, čo živia samotný pokrok, ale stali by sa produktom jeho výskumnej činnosti a manipulácie s realitou.

Pre Jána Pavla II. „ten kto nevidí dramatické a zničujúce dôsledky takéhoto pragmatizmu, ktorý chápe pravdu a spravodlivosť ako niečo, čo sa dá meniť na základe diela samotného človeka, sa správa akoby bol slepý“. V tejto súvislosti pápež cituje experimenty klonovania človeka, ktoré označil ako „pokus človeka privlastniť si zdroj života“. „Cesta, ktorú nás učí Ježiš Kristus, je iná. Je to rešpektovanie ľudskej bytosti, na ktorú sa má zamerať každý prostriedok výskumu a tak ju spoznávať v jej pravde. Výskum má človeku slúžiť, nie ho arogantne manipulovať podľa želania,akoby bol lepší ako sám Stvoriteľ“ – uviedol v posolstve účastníkom mítingu v Rimini Ján Pavol II.