Uplynulo 26 rokov od smrti Pavla VI.

Vatikán:Dnes si pripomíname 26. výročie smrti pápeža Pavla VI. Ján Pavol II. si na svojho predchodcu spomenul vo svätej omši v súkromnej kaplnke apoštolského paláca v Castel Gandolfe. O 11. hodine v Bazilike svätého Petra zádušnú svätú omšu slúžil kardinál Virgilio Noé.

Svätý Otec na začiatku svätej omše okrem iného povedal:

„Dnes, keď slávime sviatokPremenia Pána si pripomíname pre nás tak drahého a ctihodného Božieho služobníka, pápeža Pavla VI. Večer 6, augusta 1978, práve v tomto dome zakončil svoj pozemský život. Verný nasledovník svojho Pána nosil vo svojom srdci svetlo hory Tábor a s týmtosvetlom kráčal až do konca nesúc s evanjeliovou radosťou svoj kríž.6. august nie je iba výročím jeho smrti, ale aj výročím jeho prvej encykliky Ecclesiam suam, ktorá vyšla na Sviatok Premenenia Pána pred 40 rokmi. V tomto pamätnom dokumente Pavol VI. naznačil programové línie svojho pontifikátu. Pri slávení Eucharistie opäť ďakujeme Bohu,že dal Cirkvi tohto nezabudnuteľného Pastiera. Prosme Pána na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie, aby Cirkev dneška a zajtrajška vždydokázala využiť poklad svojich príkladov a učenia".

Pavol VI., vlastným menom Giovanni Battista Montini sa narodil 26. septembra 1897 v Concesio v Milánskej arcidiecéze. Za kňaza bol vysvätený v roku 1920. Študoval na pápežskej diplomatickej akadémii a pracoval na nunciatúre vo Varšave. Potom bol 30 rokov na Štátnom sekretariáte.Počas 2. svetovej vojny bol zodpovedným za pomoc pre utečencov. Za milánskeho arcibiskupa bol ustanovený v roku 1954 a za kardinála ho vymenoval pápež Ján 23. vo svojom prvom konzistóriu v roku 1958. Po jeho smrti bol v konkláve 21. júna 1963 zvolený za pápeža. Za jeho pontifikátu boli ukončené práce II. vatikánskeho koncilu.

Veľa vykonal na najmä poli ekumenizmu. Vo vzťahoch medzi Rímom a Konštantinopolom nastal veľký krok vpred, keď sa Pavol VI.v januári 1964 stretol v Jeruzaleme s carihradským patriarchom Atenagorasom. O niekoľko mesiacov, 7. decembra 1965 pápež i patriarcha vzájomne anulovali exkomunikácie vynesené pápežom Levom IX. a konštantinopolským patriarchom Michalom Cerulariom z roku 1054, ktoré boli príčinou a počiatkom veľkej schizmy.

Pavol VI. veľkú pozornosť venoval i Slovákom. V roku 1964 napríklad povýšil chrám Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska v Šaštíne na Basilicu Minor. V liste k striebornému jubileu biskupa Eduarda Nécseya v roku 1968 vyslovil Pavol VI. želanie, aby „moholuzrieť nové a tak túžené usporiadanie biskupstiev na Slovensku“. Vo februári 1969, v apoštolskom listeAntique nobilitas na tisícsté výročie smrti sv. Cyrila, slávnostne vyhlásil: „Dôverujeme, že zanedlho sa uskutoční aj právne usporiadanie Cirkvi na Slovensku“. Dňa 8. júla 1969 prijal na osobitnej audiencii biskupa Jána Chryzostoma Korca, ktorému daroval svoje biskupské insígnie.

O niekoľko rokov apoštolskou konštitúciouPraescriptionum sacrosancti z 30. decembra 1977 pápež Pavol VI. usporiadal hranice slovenských diecéz. Ustanovil slovenskú cirkevnú provinciu na čele s trnavským arcibiskupstvom. Hranice diecéz sa stotožnili štátnymi hranicami vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Košické biskupstvo sa oddelilo od Jágerskej provincie a bolo pričlenené k Trnavskej provincii. Pre Slovensko sa toto cirkevné opatrenie stalo významným aj pre rast v povedomí vlastnej kultúrnej a národnej identity.

Pápež Pavol VI. skončil svoju pozemskú púť 6. augusta 1978 v letnej tejto rezidencii v Castel Gandolfe. Bolo to večer v deň, keď Cirkev slávi oslnivé tajomstvo Premenenia Pána, slnka ktoré nezapadá. Bolo to v nedeľu, týždenný deň Pánovej Paschy, deň Pána a daru Ducha Svätého.

Na poslednej audiencii, štyri dni predtým, v stredu 2. augusta, hovoril pútnikom o viere ako o sile a svetle Cirkvi. (por. Insegnamenti di Paolo VI, XVI 1978, p. 586).V texte, ktorý mal pripravený na Anjel Pána na 6. augusta, ktorý už nemohol predniesť, obrátil svoj pohľad na premeneného Krista. Okrem iného si pripravil tieto slová: „Svetlo, to ktoré Krista ožaruje bude súčasťou aj nášho dedičstva a jasu. Sme pozvaní aby sme spolu s ním mali podiel na toľkej sláve, lebo „máme účasť na Božej prirodzenosti“. (2 Pt 1,4)”(tamtiež, s. 588).

Pápež Pavol VI. cítil dôležitosť prispôsobovať gestá i slová, každý deň smerom k „veľkému prechodu“, na ktorý sa pomaly pripravoval. Je to zrejmé aj z jeho Myšlienok o smrti. Nachádzame tam, okrem iného, výraz, ktorý nás upozorňuje práve na dnešný sviatok, sviatok Premenenia Pána. „Hľa – napísal Pavol VI., rád by som, keď dokončím svoj beh života, byť v tomto svetle... V tomto poslednom pohľade cítim, že táto fascinujúca a tajomná udalosť je iba odbleskom, odrazom prvého a jediného Svetla... Je to pozvanie vidieť neviditeľné Slnko, ktoré „nikto nikdy nevidel.Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ (por. Jn 1,18). Nech sa tak stane. Amen.