Rozhovor s generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej, pátrom Petrom Hansom Kolvenbachom
Rím:Pri príležitosti sviatku svätého Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitov,
generálny predstavený rehole, Peter Hans Kolvenbach, poskytol rozhovor Vatikánskemu
rozhlasu. Redakcia talianskeho rádiožurnálu mu položila niekoľko otázok.
Ktoré
sú hlavné výzvy pre jezuitov v súčasnom svete?
Už Pavol VI.
potvrdil, že všade v Cirkvi, aj na najťažších miestach, na križovatkách ideológií,
v sociálnej oblasti, vždy bol a je rozpor medzi naliehavými potrebami človeka a večným
posolstvom evanjelia. Tam všade boli a sú jezuiti. Bez toho, aby som vymenoval všetky
nebezpečné situácie nášho sveta, využijem tento sviatok svätého Ignáca, aby som poďakoval
Bohu za to, že jezuiti zostali verní tejto odvážnej horlivosti vo vinici Pánovej.
Spoločnosť sa osobitne zaujíma o Čínu s jej veľkou tradíciou, o Afriku, kontinent
zničený konfliktmi, o vedecký a intelektuálny apoštolát, v ktorom často dochádza k
sporu medzi vierou a kultúrou, o ekumenický a medzináboženský dialóg, a nezabúdame
ani na utečencov, emigrantov, či ľudí bez strechy nad hlavou. Tieto apoštolské priority
ale nevylučujú ďalšie konkrétne apoštolské úsilie spoločnosti, ktoré pozostáva, povedané
slovami svätého Ignáca, v službe Pánovi a Cirkvi, jeho neveste, pod rímskym pápežom.
Nedávno
ste navštívili Východný Timor, aby ste sa stretli s predstavenými z celej Ázie. Aká
je dnešná situácia v Timore, kde jezuiti prostredníctvom svojej služby utečencom,
veľa pracovali v posledných rokoch?
Táto služba, Jesuit Refugee
Service, s početnými dobrovoľníkmi pomohla ľuďom vo Východnom Timore, ktorí ukrutne
trpeli počas boja o nezávislosť.Oficiálne tam už neexistujú utečenci, aj keď ešte
niekoľko stoviek ľudí čaká na výsledky úsilia o zmierenie, aby sa tak mohli vrátiť
do svojich dedín. Teraz, keď Východný Timor je už slobodným štátom a svetová tlač
sa už viac nim nezaoberá, Východný Timor riskuje, že bude zabudnutým a opusteným.
Má nedostatočné zdroje a potrebuje medzinárodnú pomoc. Na žiadosť Katolíckej cirkvi
vo Východnom Timore jezuiti vyučujú na stredných školách a univerzitách, pretože od
vzdelania závisí budúci osud mladej krajiny.
Aký je stav Spoločnosti Ježišovej
pred výzvami súčasnosti?
Svätý Ignác nám predstavuje Krista, ktorý
je v neustálom pohybe, ktorý prechádza z dediny do dediny a je neustále v misii. V čase
rozlišovania, ktoré viedlo k založeniu Spoločnosti Ježišovej, svätý Ignác a jeho spoločníci,
videli svoje povolanie a charizmu vo voľbe byť Kristovými služobníkmi v jeho poslaní,
byť s ľuďmi tam, kde žijú, pracujú aby im priniesli evanjelium. Spoločnosť si uvedomuje,
viacako nikdy predtým, že je v misiách. Každý jezuita je povolaný posvätiť osobitné
chvíle modlitby s Kristom, pretože je to On, ktorý posiela, a tiež poučiť sa z tejto
chvíle stretnutia, ako sa stať v Cirkvi a pre ňu služobníkom jej misie. V tomto stretnutí
sa rodia apoštolské priority, ktorými čelíme súčasným výzvam.
Spoločnosť
si v nasledujúcich rokoch pripomenie významné udalosti z histórie. Ktoré zo spomienok
budú najdôležitejšie?
Na konci budúceho roku začneme jubilejný rok,
aby sme si pripomenuli 450 rokov od smrti svätého Ignáca a 400 rokov od narodenia
svätého Františka Xaverského. Bude to pekná príležitosť na prehĺbenie apoštolského
ducha, ktorým sa vyznačovali prví členovia spoločnosti a na poďakovanie Pánovi za
túto cestu k Bohu, ktorou je ignaciánska duchovnosť, z ktorej žijú a ktorou sú živení
mnohí muži a ženy.
Svätý Ignác je stále predmetom štúdia a výskumu. Existuje
nejaký aspekt jeho osoby, ktorý priťahuje pozornosť vedcov?
Teraz,
keď písomnosti a predovšetkým korešpondencia svätého Ignáca sú dostupné a keď jeho
jazyk a slovník sú lepšie poznané, je možné pochopiť viac do hĺbky v duchovnom kontexte
jeho obdobia veľmi známe ignaciánske výrazy, ako magis, spolucítenie s Cirkvou, rozlišovanie
duchov, diskrétna charita. Z druhej strany nám zostáva ešte preštudovať prechod zo
zasväteného mníšskeho života k zasvätenému apoštolskému životu, ktorý vykonal svätý
Ignác. Rovnako tiež redigovanie jeho teologickej vízie, ktorú vyjadrujú konštitúcie.