Jezuiti v Albánsku

Albánsko:Mesto Škoder odzrkadľuje najväčšie problémy krajiny – analfabetizmus a príslušnosť k rozličným klanom. Keď v roku 1991 boli talianskym jezuitom zverené misie v Albánsku s cieľom obnoviť život Katolíckej cirkvi, nie náhodou si za svoje centrum vybralimesto Škoder. Prítomnosť kresťanov v tomto meste siaha do 4. storočia. Škoder bol tradičným centrom albánskeho katolicizmu, kde sa vrátili jezuiti, aby pokračovali v stopách spolubratov, ktorí tu pôsobili od prvej polovice 19. storočia a ktorí už v roku 1878, ešte za Otomanskej ríše, založili prvý katolícky seminár, ktorý zostal otvorený až do príchodu stalinského režimu Envera Hodžu.

Práca jezuitov tak musela začať od nuly. Desaťročia komunistickej diktatúry poznačili náboženský život v Albánsku tak, akov žiadnej inej krajine Východnej Európy. V roku 1946 boli zakázané všetky rehoľné inštitúty a v roku 1967 bola zakázaná akákoľvek forma náboženského kultu. Tento zákaz potvrdila a zvýraznila ústava z roku 1976, v ktorej sa Albánsko vyhlásilo za ateistický štát. Na múre miestneho cintorína chýbajú pamätné tabule, ktoré by označovali miesto, kde boli v roku 1946 zastrelení jezuitskí pátri Ján Fausti a Daniel Dajani, poslední rektori seminára. Ale ich mučeníctvo zanechalo nezmazateľné znamenie. Obnovený seminár bol slávnostne otvorený v októbri roku 1998. Jeho obnovu financovala nadácia Renovabis a Katolícka cirkev z Nemecka. Seminár slúži všetkým siedmim diecézam krajiny, ako aj Albáncom z Kosova a Čiernej hory.

Ďalším veľkým dielom talianskych jezuitov v Škoderi je škola pre 500 študentov. Okrem nej je ich prítomnosť cítiť najviac medzi telesne postihnutými mladými. Už 12 rokov projekt s názvom „Nádej“ podporuje finančne niekoľko rodín a každý rok pre nich organizuje letný tábor. Misia obnovy života Katolíckejcirkvi v Albánsku je veľmi ťažkou. Aj kvôli ruinám, ktoré zanechal stalinský režim, hlavne v ľuďoch samotných.