Predstavenie novej knihy Jána Pavla II.

Vatikán:Práve dnes, na narodeniny Svätého Otca, sa na pultoch kníhkupectiev objavila nová kniha Jána Pavla II. s názvom „Vstaňte a poďme“. V Taliansku ju vydalo vydavateľstvo Mondadori a v Poľsku krakovské Nakladateľstvo svätého Stanislava. Recenziu knihy pre nás pripravil páter Andrej Koprowski, zástupca programového riaditeľa Vatikánskeho rozhlasu.

Kniha obsahuje spomienky a úvahy z čias biskupskej služby Karola Wojtylu a je pokračovaním autobiografickej knihy „Dar a tajomstvo“, ktorá vyšla pred ôsmimi rokmi. Názov „Vstaňte a poďme“, je citáciou z Evanjelia svätého Marka. Ide o slová, ktorými Pán Ježiš pred svojim umučením povzbudzuje Petra, Jakuba a Jána v Getsemanskej záhrade.

Kniha nie je však iba rozprávaním o krakovskom období jeho života, ale aj o biskupskej službe v Ríme, teda o súčasnom pontifikáte. Je osobným svedectvom, ktoré má sprevádzať postsynodálnu exhortáciu „Pastores gregis“ o zodpovednosti biskupov. Už samotný zámer Svätého Otca je prejavom skutočnosti, že oficiálne učenie Cirkvi musí byť sprevádzané osobným svedectvom viery.

Kniha zdôrazňuje dôležitosť sviatostí. „Každé povolanie má svoj začiatok v Kristovi... a odtiaľ sa odvíja rovnaká dôstojnosť všetkých kresťanských povolaní, ktoré sú si práve z tohto hľadiska všetky rovnocené – píše SvätýOtec. Rozdiely sú dané úlohou, ktorú Cirkev prideľuje každému, kto je povolaný do jej spoločenstva a prináša s tým aj patričnú zodpovednosť. Biskup má byť pre veriaci ľud a nie naopak. Úvahy v knihe sú sprevádzané citáciami zo sv. Augustína a svätého Gregora Veľkého. „Svet je plný kňazov, ale len zriedka sa nájde niekto, kto pracuje na Pánovej žatve.“

Mnoho úvah sa dotýka ľudskej osoby. Ján Pavol II. napríklad píše: „Vždy som sa usiloval zachovať osobný charakter vo vzťahoch medzi ľuďmi. Každý človek jeosobnosťou. Iba vďaka duchovnej otvorenosti si môžeme dobre rozumieť, aj keď na stretnutia nieto veľa času... Ja sa jednoducho každý deň modlím za ľudí, s ktorými sa stretnem... Akonáhle sa stretnem s nejakým človekom, modlím sa za neho, a to uľahčuje všetky kontakty.... Nemám rád termín „masa“, dav, lebo je anonymný. V Manile bolo milión mladých ľudí, no nebola to anonymná masa. Išlo o spoločenstvo nadšené tým istým ideálom...“ – napísal Svätý Otec.

Kniha obsahuje aj celý rad odkazov na 2. vatikánsky koncil a zdôrazňuje význam kontaktov so svetom vedy a kultúry, stretnutia v Krakove, Ríme i v Castel Gandolfe. Mnohé udalosti podáva vo svetle ich významu pre budúcnosť. Napríklad o svojej prvej apoštolskej ceste do Mexika, hovorí, že to bola púť, ktorá v istom zmysle inšpirovala a orientovala všetky nasledujúce cesty jeho pontifikátu.

Aká je teda úloha biskupa? Svätý Otec píše: „Biskup je znamením Kristovej prítomnosti vo svete, je to prítomnosť, ktorá prichádza za ľuďmi tam, kde práve sú: volá ich po mene, pozdvihuje ich, utešuje hlásaním Radostnej zvesti a zhromažďuje ich pri jednom stole. Preto biskup, ktorý patrí celému svetu a všeobecnej Cirkvi, žije svoje povolanie ďaleko od ostatných členov biskupského kolégia, aby bol v úzkom vzťahu s ľuďmi, ktorých v Kristovom mene zhromažďuje v miestnej Cirkvi.“

Ján Pavol II. sa v svojej novej knihe dotýka aj otázky vzťahu tradície a budúceho smerovania Cirkvi. Poznamenáva, že zakorenenosť v tom, čo je pradávne, silné a hlboké a zároveň blízke srdcu vytvára a dodáva mimoriadnu vnútornú energiu. Pokiaľ je toto zakotvenie sprevádzané a zjednocované silou myslenia, o budúcnosť viery sa netreba obávať. Našou veľkou úlohou, najmä dnes, v dobe takzvanej globalizácie, je pestovať zdravé tradície, podporovať odvážne spojenie predstavivosti a myslenia, víziu, ktorá je otvorená do budúcnosti a zároveň má láskavú úctu k minulosti.“