Noví svätí: Jana Beretta Mollová

Vatikán:Jana Beretta Mollová(1922-1962) sa narodila v mestečku Magente, severne od Milána 4. októbra 1922. Mala dvanásť súrodencov, z ktorých jedna sestra sa stala rehoľnicou, dvaja bratia kňazmi a všetci ostatní skončili vysokú školu. Od troch rokov žila s rodinou v Bergame. Silné predsavzatie usilovať sa o svätosť, ktorého sa nikdy nevzdala, urobila po istých duchovných cvičeniach. Veľkou pomocou jej pri tom bolo rodinné prostredie, najmä príklad vlastnej matky, s ktorou sa denne zúčastňovalana svätej omši a na svätom prijímaní.

V Janove navštevovala gymnázium a tam aj v roku 1942 maturovala. V tom roku, ktorý bol veľmi ťažký aj kvôli vojne, v priebehu štyroch mesiacov stratila matku aj otca. Jana napriek nemalým ťažkostiam sa prihlásila na štúdium medicíny, ktorý aj úspešne zavŕšila v roku 1949. Následne si otvorila súkromnú prax, v ktorej pomáhala nielen telesne ale aj duchovne. Angažovala sa v Talianskej katolíckej akcii.

Jeden Janin brat bol lekárom. Neskôr sa stal rehoľníkom, kapucínom a vycestoval na misie do Brazílie. Sprevádzal ho a pomáhal mu ďalší brat, stavebný inžinier, ktorý sa pustil do stavby nemocnice. Jana sa rozhodla pridať k bratom a ujať sa vedenia misijnej nemocnice. Domnievala sa, že ako lekárka – misionárka by mala širšie pole pôsobnosti pre Božiu slávu i dobro Indiánov. Pán Boh však mal s ňou iné plány. Vrátila sa do Európy a v roku 1955 uzavrela manželstvo s inžinierom Petrom Mollom. Mala 33 rokov, kým on 43. Lekársku prax napriek tomu, že jej manžel bol zámožný však neopustila a vykonávala ju až do smrti. O tom, ako vnímala manželstvo svedčí list, ktorý napísala svojmu snúbencovi:

„Keď myslím na našu veľkú vzájomnú lásku, môžem Pánovi iba ďakovať. Je pravdou, že láska je najkrajším citom, ktorý Pán vložil do ľudského srdca. Kiežby sme sa stále milovali tak, ako teraz. (...) S Božou pomocou a požehnaním budeme žiť tak, aby naša rodina bola malé večeradlo, kde panuje Ježiš nad našou láskou, našimi životmi i skutkami. Peter, ostáva už len niekoľko dni a ja som úplne rozrušená, keď si pomyslím, že budeme kráčať k oltáru, aby sme prijali sviatosť lásky. Budeme spolupracovníkmi Boha v stvoriteľskom diele: môžeme mu darovať deti, ktoré Ho budú milovať a budú mu slúžiť. Peter, budem ženou a matkou, akú si si vždy prial? Chcem byť takou, lebo Ty si to zaslúžiš a ja Ťa tak veľmi milujem“. (4.9.1955)

Ich manželstvo bolo vyplnené prácou a modlitbou. Manželia sa rozhodli denne sa modliť ruženec... Po troch deťoch v roku 1961 čakali štvrté. Lekári jej však diagnostikovalicystu a chceliju operovať. To by však znamenalo smrť dieťaťa, ktoré sa už počalo v jej lone. Jana sa rozhodla za každú cenu zachrániť dieťa. Zomrela 28. apríla 1962, sedem dní po pôrode dievčatka, ktoré sa narodilo zdravé. Volá sa Jana Emmanuela, je tiež lekárkou a spolu s celou rodinou sa v apríli 1994 zúčastnila v Ríme na blahorečení vlastnej matky.