Noví blahoslavení - Augustín Czartoryski

Vatikán:Augustín Czartoryski sa narodil v Paríži 2. augusta 1858 v poľskej šľachtickej rodine, ktorá tam emigrovala po treťom rozdelení Poľska v roku 1795. Jeho otecAdam mal za manželku španielsku princeznú Máriu Amparo a aj v prvorodenom synovi videli pokračovateľa politického úsilia na obnove poľského štátu. No Božie plány s Augustínom boli iné.

Keď mal 6 rokov, zomrela mu matka. Mala tuberkulózu, na ktorú neskôr ochorel aj on. Keď sa prejavili u neho prvé príznaky choroby, ako mladík sa dal na cesty po rozličných krajinách: Taliansku, Švajčiarsku, Egypte a Španielsku. Tieto cesty mali však aj hlbší význam – Augustín hľadal svoje povolanie. Zavčasu pochopil, že nie je povolaný na život na kráľovskom dvore a vo vysokej politike.

Na mladého princa mal veľký vplyv jeho vychovávateľ, karmelitán svätý Jozef Kalinowski, kanonizovaný Jánom Pavlom II. v roku 1991. Bol to on, ktorý mladému Augustínovi priblížil príklady svätcov, najmä Alojza Gonzagu a Stanislava Kostku.Rozhodujúcou chvíľou v živote Augustína bolo stretnutie s don Boskom, ku ktorému došlo v Paríži v Lambertovom paláci, kde tento turínsky kňaz prišiel pre rodinu slúžiť svätú omšu a Augustín mu spolu s bratom Ladislavom miništroval. Mal vtedy 25 rokov. DonBosko mu vtedy povedal: „Už dávno som túžil sa s vami stretnúť.“

Po tomto nasledovali ďalšie stretnutia v Turíne, ktoré upevnili jeho rozhodnutie stať sa kňazom a saleziánom. Don Bosko bol však veľmi opatrný a zdráhal sa ho prijať, vzhľadom na jeho šľachtický pôvod. Do jeho pochybností musel zasiahnuť až pápež Lev XIII. Koncom júna 1887 Augustín nastúpilza postulantaa neskôr do noviciátu. Rodina sa s tým však nevedela zmieriť a otec ho dokonca prišiel presviedčať, aby z noviciátu odišiel.

24. novembra 1887 prijal z rúk don Boska v Bazilike Panny Márie Pomocnice obliečku. Za kňaza bol vysvätený 2. apríla 1892 v San Reme. Jeho príbuzní sa vysviacky nezúčastnili. Stretli sa neskôr v Mentone, kde sa našťastie zmierili. Kňazský život Augustína však trval ibajeden rok. Zomrel 8. mája 1893. Mal 35 rokov, z toho 5 bol saleziánom. Kardinál Cagliero oňom vydal toto svedectvo: „On už akoby nebol z tohto sveta. Jeho plné spojenie s Bohom, dokonalé splynutie s Božou vôľou i v ťažkej chorobe, túžba podobať sa Ježišovi Kristovi v utrpení ho urobili hrdinom v trpezlivosti, pokojným v duchu a plným Božej lásky“.

Jeho telo bolo prevezené do Poľska a pochované vo farskej krypte v Sieniawe,vedľa ostatných členov rodiny. Následne boloprenesené do saleziánskeho kostola v Przemysli, kde je dodnes.