"Slúžte jeden druhému" - vyzval Ján Pavol II. počas homílie pri spomienke na Pánovu večeru

Vatikán:Vo večerných hodinách sa v bazilike svätého Petra konala slávnostná svätá omša na pamiatku Pánovej večere. Predsedal jej Ján Pavol II. Pri osobitnom obrade, počas nej,umyl nohy dvanástim kňazom. Svätá omša na pamiatku Pánovej večere je pripomienkou na ustanovenie sviatosti Oltárnej, kňazstva a na Pánov príkaz lásky.Svätý oteczačal homíliu úryvkom z evanjelia svätého Jána: Miloval ich do krajnosti.

Predtým, než Ježiš slávil so svojimi učeníkmi poslednú večeru, umyl im nohy.Gestom, ktoré podľa pravidiel robil sluha, chcel do mysle apoštolov vtlačiť význam toho, čo sa stalo neskôr. – povedal Svätý Otec a pokračoval - Skutočne, utrpenie a smrť predstavujú základ služby lásky, ktorou Boží Syn oslobodil ľudstvo od hriechu. V tej istej chvíli utrpenie a smrť Krista prezrádzajú hlboký zmysel nového prikázania, ktoré dal apoštolom:Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. (Jn 13,34).

„Toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11,24-25), povedal dvakrát dávajúc chlieb,ktorý sa stal jeho telom a víno, ktoré sa stalo jeho krvou. „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13,15) - odporúčal im chvíľu predtým, potom ako umyl apoštolom nohy. Kresťania vedia, že majú „pamätať“ na Majstra a vzájomne si preukazovať službu lásky: „umývať si navzájom nohy“. Osobitne oni vedia, že majú pamätať na Ježiša, sláviac „pamiatku“ večere s chlebom a vínom, premenenými služobníkom, ktorý nad nimi opakuje slová, prednesené vtedy Kristom. Toto začala robiť kresťanská komunita už od svojich začiatkov, ako sme to počuli od Pavla: „A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde“ (1 Kor 11,26).

Eucharistia je teda v plnom zmysle slova pamiatkou: chlieb a víno sa účinkovaním Ducha Svätého stávajú Telom a Krvou Krista, ktorý sa daruje ako pokrm človeku na jeho pozemskej púti. Vteleniu Slova v lone Panny Márie a jeho sprítomneniu v Eucharistii dominuje tá istá logika lásky. Je toagape, caritas, láska v tom najčistejšom a najkrajšom zmysle.Ježiš neodkladne žiadal svojich učeníkov, aby zostali v tejto jeho láske. (por. Jn 15,9) Aby zostali verní tomuto odkazu, aby zostali v Ňom ako výhonky vyrastajúce z koreňa, aby milovali ako miloval On,-je nevyhnutné živiť sa jeho Telom a jeho Krvou. KeďPán povedal apoštolom: Toto robte na moju pamiatku,natrvalo zviazal Cirkev so živou pamiatkou svojej Veľkej noci. Hoci je jediným Kňazom Novej zmluvy, chcel mať zapotreby ľudí, ktorí posvätení Duchom Svätým budú konať v intímnej jednote s jeho Osobou, a budú rozdávať chlieb života.

Preto keď upierame pohľad na Krista, ktorý ustanovil Eucharistiu, znovu si uvedomujeme dôležitosť kňazov v Cirkvi a ich puto s Najsvätejšou sviatosťou Oltárnou. V liste, ktorý som napísalKňazom na tento deň som im chcel zopakovať, že Najsvätejšia sviatosť Oltárna je dar a tajomstvo, že sviatosť kňazstva je dar a tajomstvo, že obidva dary vytryskli z Kristovho Srdca počas Poslednej večere. Iba Cirkev zamilovaná do Eucharistie plodí svojím spôsobom sväté a početné kňazské povolania. A robí tak prostredníctvom modlitby a svedectvom svätosti, ktoré osobitným spôsobom ponuka novým generáciám.

V škole Panny Márie, eucharistickej ženy, si naozaj uctievame Ježiša, prítomného pod skromným spôsobom chleba a vína. Prosme ju, aby neprestala pozývať k službe oltára kňazov podľa svojho srdca. Prosme Pána, aby Božiemu ľudu nikdy nechýbal Chlieb, ktorý je posilou na dlhej pozemskej púti. Nech nám Presvätá Panna pomáha s údivom objavovať, že celýnáškresťanský život je spätý s tajomstvom viery, ktoré tento večer sviatočne slávime.