Generálna audiencia Jána Pavla II. v stredu 24. marca 2004

Vatikán:Na generálnej audiencii bolo prítomných vyše 14 tisíc pútnikov zo 17 krajín. Témou dnešnej katechézy bol sviatok Zvestovania Pána.

Zajtra budeme sláviť sviatok Zvestovania, ktorý je príležitosťou kontemplovať o Vtelení večného slova, ktoré sa stalo telom v živote Panny Márie. Jej „áno“ otvorilo brány k uskutočneniu plánu spásy Nebeského Otca, plánu vykúpenia pre všetkých ľudí.

Tento sviatok, ktorý tento rok pripadá uprostred pôstneho obdobia, nás na jednej strane privádza k počiatkom spásy, a na druhej strany, upriamuje náš pohľad na Veľkonočné tajomstvo. Pozeráme na ukrižovaného Krista, ktorý vykúpil ľudstvo tým, že úplne splnil Božiu vôľu. Na kalvárii, v posledných okamihoch svojho pozemského života, Pán Ježiš nám zveril Pannu Máriu ako matku a nás jej odovzdal ako jej deti.

Spojená s tajomstvom vtelenia, Panna Mária je spoluúčastníčka tajomstva Vykúpenie. V jej Fiat, staň sa, ktoré si zajtra pripomenieme, je ozvena súhlasu Vteleného slova. V dôvernej súhre so súhlasom Krista a Panny Márie, je každý z nás povolaný, aby pridal svoje „áno“ plánom Božej Prozreteľnosti. Iba tak, v plnej odovzdanosti Božej vôli vytryskne pravá radosť a pokoj, čo si aj v našich časoch tak túžobne želáme.

Na vigíliu tejto slávnosti, kristologickej i mariánskej zároveň, moja myseľ zalieta k niektorým dôležitým momentom na začiatku môjho pontifikátu. Myslím na 8. december 1978, keď som v Bazilike Panny Márie Snežnej zveril Cirkev a svet Panne Márii, a toto zverenie som zopakoval 4. júna nasledujúci rok vo Svätyni na Jasnej Hore. Myslím osobitne na 25. marec 1984, vo Svätom roku Vykúpenia. Prešlo odvtedy 20 rokov, keď som na Námestí svätého Petra v duchovnom spojení so všetkými biskupmi sveta, ktorých som predtým pozval, zveril celé ľudstvo Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie odpovedajúc tak na to, čo Naša Pani žiadala vo Fatime.

Ľudstvo vtedy prežívalo ťažké chvíle, plné obáv a neistoty. Po dvadsiatich rokoch je svet stále strašne poznačený nenávisťou, násilím, terorizmom a vojnami. Medzi početnými obeťami, ktoré kronika zaznamenáva každý deň, je množstvo bezbranných ľudí, ktorí hynú pri plnení svojich povinností. Dnes, v deň venovaný spomienke a modlitbe za misionárov – mučeníkov, nemôžeme nespomenúť Bohu zasvätených ľudí i laikov, ktorí zahynuli v misijných územiach v priebehu roku 2003. Toľká krv sa neustále prelieva v mnohých oblastiach sveta. Požiadavka a potreba, aby ľudia otvorili svoje srdcia odvážnemu úsiliu a vzájomnému pochopeniu. Túžba po spravodlivosti a pokoji v každom kúte sveta je stále väčšia a väčšia. Ako môžeme odpovedať na tento smäd po nádeji a láske, ak nie iba utiekaním sa ku Kristovi skrze Máriu? Na ňu sa dnes obraciam prosbou, ktorú som jej adresoval vtedy:

Ó, Matka Kristova, nech v dejinách sveta ešte raz zažiari nekonečná spásonosná moc vykúpenia, sila milosrdnej lásky. Nech zastaví zlo! Nech premení svedomia! Nech v tvojom Nepoškvrnenom srdci zažiari pre všetkých svetlo nádeje!“