Krátka história Košickej diecézy

Slovensko:Uhorsko malo od jedenásteho storočia desať diecéz a ich počet pretrval až do 18. storočia. Ku vzniku nových diecéz v 18. a 19. storočí do značnej miery prispela iniciatíva vtedajších panovníkov. Tak to bolo aj v prípade Košického biskupstva za kráľa Františka I., ktorý 23. marca 1804, teda pred 200 rokmi vydal dvorný dekrét a vyčlenil pre novú diecézu majetky, aby bolaekonomicky zabezpečená.

Peter Zubko, autor štúdie o dvoch storočiach dejín Košického biskupstva na stránkach Svätovojtešského pútnika na rok 2004 ďalej uvádza, že „Pápež Pius VII. to spočiatku pokladal za zasahovanie do svojich práv, pretože zriadiť nové biskupstvo prináleží iba hlave Katolíckej cirkvi. Napokon však uznal dôvody a 9. augusta toho istého roku vydal buluIn universa gregis Dominici cura, ktorou kánonicky zriadil Košické biskupstvo. Diecézana začiatkumala 149 farností,221 486 veriacich a 241 kňazov.

Prvý biskup, volal sa Ondrej Sabo,(1804 – 1819) stal pred nie ľahkou úlohou: vytvoriť fungujúcu diecézu. Zariadil biskupskú rezidenciu, zabezpečil vhodné priestory pre kňazský seminár. Roku 1809 v ňomumiestnil bohoslovcovprvého ročníka,kýmv školskom roku 1811 – 1812 už všetky ročníky. Postupne navštívil všetky farnosti svojho biskupstva.

Druhým košickým diecéznym biskupom bolŠtefan Čech. (1821 – 1831)Ten zorganizoval tri predsynodálne zasadnutia vo Veľkom Šariši, Tokaji a v Košiciach. Zvýšenú pozornosť venoval školám a vyučovaniu náboženstva. V roku 1828 zriadil michalovský dekanát. Všemožne podporoval chudobné fary. Aby predišiel nedorozumeniam medzi gréckokatolíkmi a rímskokatolíkmi, v roku 1829 uzavrel dohodu s prešovským a mukačevským biskupom.

Riadenie biskupstva tretím biskupom v poradí,Imrichom Paluďaim,bolo poznačené viacerými pohromami: cholerou, suchom, hladomorom a 15. októbra 1834 aj silným zemetrasením, ktoré vážne poškodilokatedrálu. Paluďai sa usiloval o upevnenie postavenia Katolíckej cirkvi v spoločnosti.

Jeho nástupca, biskupAnton Očkai(1838 – 1848) bol vzdelaný muž. Písal na svoju dobu vzácnepastierske listy a veľmi kládol dôraz na vzdelávanie kňazov. Aj počas jeho vedenia diecézy došlo k niekoľkým prírodným pohromám: v júni 1845 Košice postihla povodeň, ktorá spôsobila škody aj na katedrále. O rok neskôr vypukol v Košiciach hrozivý požiar, ktorý postihol značnú časť mesta. Katedrála bola zachránená vďaka nebojácnemu zásahu obyvateľov mesta.

Piaty biskup Jozef Kunst(1850 – 1852) bol do Košíc menovaný ako ústupok cisárskeho dvora Slovákom za ich pomoc Viedni počas revolučných rokov 1848 – 49.

Riadenie diecézy biskupom Ignácom Fábrym, (1852 – 1867) jeho nástupcom, je charakterizované reštaurovaním Dómu svätej Alžbety. V tom období bolo postavených 31 nových kostolov. Fábry podporoval cirkevné školstvo. V roku 1860 zriadil v meste učiteľský ústav aj pre dievčatá a z jeho iniciatívy vznikli kláštorné školy v Bardejove a Blatnom Potoku. Na návrh uhorského prímasa, kardinála Jána Scitovského,poslal v roku 1863 žiadosť do Ríma, aby pápež Pius IX. dovolil verejnú úctu košických mučeníkov.

Ďalším biskupom sa stalJán Perger(1868 – 1976). S jeho menom sa spája silná maďarizácia Košíc a samotného biskupstva. On ako prvý biskup začal kázať v katedrále po maďarsky. Zúčastnil sa na otvorení prác I. vatikánskeho koncilu. Staral sa o hmotné zabezpečenie duchovenstva a učiteľov.

Ôsmym košickým biskupom bol Konštantín Schuster (1877 - 1887). Navštívil všetky farnosti svojej diecézy a ako rehoľník – piarista, venoval mimoriadnu pozornosť školstvu. Aj on sa pričinil o reštauráciu Dómu svätej Alžbety.

Jeho nástupcom sa stalŽigmund Bubič(1887 – 1907). On nariadil svojim kňazom, aby sa vo všetkých kostolochkázaloa spievalo po maďarsky. Za jeho vedenia diecézy, v roku 1904, teda pred sto rokmi,boli vyhlásení za blahoslavených traja košickí mučeníci.

V roku 1907 bol za košického biskupa menovaný Augustín Fischer – Colbrie, dovtedajší rektor viedenského Pázmanea. Bol toveľmi vzdelaný muž, ktorý niekoľkokrát navštívil všetky farnosti, kde kázal v reči ľudu. Bol obľúbený u veriacich všetkých národností a vážili si ho aj inoverci. V roku 1925 ochorel a zomrel v povesti svätosti.

Jeho nástupcom sa stal biskupJozef Čársky (1925 – 1962). Od roku 1962 až do roku 1990, kedy bol do Košíc menovaný terajší biskup, mons.Alojz Tkáč, Košické biskupstvo nemalo svojho duchovného pastiera.

Biskup Tkáč dal opraviť biskupský úrad, 4. októbra 1994 otvoril Kňazský seminár svätého Karola Boromejského, v roku 1996 obnovil činnosť kapituly,a zriadil desiatky nových farností. Až doteraz sa v diecéze postavilo vyše sto nových kostolova ďalšie sú vo výstavbe.

Dňa31. marca 1995 sa Košice stali metropolou novej cirkevnej provincie a sídlom arcibiskupa, ktorým bol menovaný mons. Alojz Tkáč. Pápež Ján Pavol II. 2. júla 1995 zavítal do Košíc a na jeho medzinárodnom letisku vyhlásil za svätých troch blahoslavených košických mučeníkov. V roku 2002 bola otvorená diecézna synoda.

Košické arcibiskupstvo má v súčasnosti 14 dekanátov, 206 farností, 400 kňazov a asi 680 tisíc veriacich.(Pútnik svätovojtešský, 2004, s.52-55)