Generálna audiencia Jána Pavla II. v stredu 17. marca 2004

Vatikán:Na generálnej audiencii, ktorá sa konala na Námestí svätého Petra, bolo prítomných vyše 12 tisíc pútnikov zo 14 krajín. Medzi nemeckými pútnikmi bola dnes audiencii aj skupina Slovákov zokolia Dortmundu. Témou dnešnej katechézy bol 20. žalm, Vďaka za víťazstvo Kráľa Mesiáša.

Liturgia vešpier v rámci 20. žalmu vyberá časť, ktorú sme si práve vypočuli. Hovorí sa tu o minulosti i o prítomnosti, o dobrách, ktoré Boh poskytol kráľovi. Vynechaná je pasáž, ktorá má charakter preklínania (por. vv. 9-13), a ktorá hovorí o budúcnosti po víťazstve kráľa nad jehonepriateľmi.

Text, ktorý je predmetom našej meditácie, (por. vv. 2-8.14), patrí k druhu kráľovských žalmov. Uprostred neho je teda Božie dielo v prospech hebrejského panovníka, predstaveného tu pravdepodobne v deň jeho intronizácie. Na začiatku (por. v. 2) a na konci (por. v. 14) ako keby sa ozýval oslavný jasot celého zhromaždenia, zatiaľ čo srdce hymnu má charakter vďačnosti, ktorú žalmista vzdáva Bohu za dobrodenia, čo uštedril kráľovi: „Vyšiel mu v ústrety s požehnaním, a daroval mu život dlhý, navždy,naveky, slávu i radosť. (por. vv. 4-7)

Ľahko môžeme vycítiť, že tento spev, podobne ako aj iné kráľovské žalmy, dostal novú interpretáciu, potom, čo v Izraeli zanikla monarchia. Už v judaizme sa tento hymnus stáva oslavou Kráľa – Mesiáša, a tak sa pripravovala jeho kristologická interpretácia, ktorú prevzala aj liturgia. Pozrime sa však najprv na text v jeho pôvodnom význame. Dýcha z neho radostná atmosféra spevov, z čoho vyplýva slávnostný charakter celej udalosti: „Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje a veľmi sa teší z tvojej spásy, budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.“ (vv. 2.14) Potom sa hovorí o daroch, ktoré Boh dáva kráľovi: Boh splnil túžbu jeho srdca (v. 3) a na jeho hlavu vložil korunu z rýdzeho zlata. (v. 4) Jas kráľa je spojený s Božím svetlom, ktoré ho zahaľuje ako ochranný plášť: „ozdobuje ho velebou a nádherou.“ (v. 6)

Naantickom Blízkom Východe vládlo presvedčenie, že kráľ je obkolesený svetelným kruhom, ktorý potvrdzoval že má účasť na samotnom božstve. Prirodzene, v Biblii kráľ predstavuje„Božieho Syna“, teda v prenesenom zmysle slova. Kráľ musí byť miestodržiteľom Pána a obraňovať spravodlivosť. Práve pre toto svoje poslanie ho Boh obklopuje svojim svetlom a požehnaním.

Požehnanie je dôležitou témou v tomto krátkom hymne: „Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním a robíš z neho požehnanie pre všetky veky.“ (Ž 20,4.7) Požehnanie je znamením Božej prítomnosti, ktorá sa prejavuje v konaní kráľa, ktorý sa tak stáva odrazom Božieho svetla uprostred ľudstva.

Požehnanie v biblickej tradícii predstavuje aj dar života, ktorý je vyliaty na zasväteného: „Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, život dlhý, navždy, naveky.“ (v. 5) Aj prorok Nátan uistil Dávida o tomto požehnaní, ako o prameni stability, pevnosti a istoty. Dávid sa takto modlil: „Nuž začni teraz žehnať dom svojho sluhu, aby večne trval pred tebou! Lebo ty, Pane, Bože, si hovoril a nech je dom tvojho sluhu požehnaný tvojím požehnaním naveky!“ (2 Sam 7,29)

Keď sa modlíme tento žalm, za obrazom hebrejského kráľa vidíme tvár Krista, mesiášskeho kráľa. „On je odblesk slávy Otca“ (Hebr 1, 3) On je Synom v plnom zmysle a teda dokonalou prítomnosťou Boha uprostred ľudstva. On je svetlo a život, ako ohlasuje svätý Ján v prológu svojho evanjelia: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“ (Jn 1, 4)

V tejto línii svätý Irenej biskup z Lyonu komentujúc tento žalm, aplikuje tému života na Kristovo zmŕtvychvstanie: „Prečo žalmista hovorí: „ Život ťa žiadal, od chvíle, keď Kristus umieral? Žalmista teda ohlasuje vzkriesenie mŕtvych, a že on, ktorý vstal z mŕtvych, je nesmrteľný. A vskutku, znovu si vzal život i večnosť, aby bol neporušiteľný. (Esposizione della predicazione apostolica, 72, Miláno 1979, p. 519). Na základetejto istoty aj kresťan v sebe živí nádej, že dosiahne dar večného života.