Rozhovor s manželom blahoslavenej Gianny Berreti Mollovej, ktorá bude vyhlásená za svätú 16. mája 2004

Vatikán:Svätý Otec na verejnom konzistóriu, vo štvrtok 19. februára, okrem iných schválil dekrét o svätorečení Gianni Berreti Mollovej, matky, ktorá obetovala život za to, aby sa mohlo narodiť jej dieťa. Zomrela 21. apríla 1962 pár dní po pôrode piateho dieťaťa. Za blahoslavenú ju vyhlásil Ján Pavol II. 24. apríla 1994. Na slávnosti blahorečenia bol prítomný aj jej manžel Pietro Molla spoločne s deťmi. Pri tejto príležitosti mu niekoľko otázok položil redaktor Vatikánskeho rozhlasu, Pietro Cocco.

Ako si spomínate na vašu manželku Giannu?

Na Giannu si spomínam ako na nádhernú ženu, ktorá veľmi milovala život. Bola úplne normálnou ženou, ale zároveň aj ženou veľkej viery. Žena plná radosti, osobnosť so silným charakterom a odvahou žiť evanjelium do dôsledkov. Spomínam si, že jej správanie bolo jednoduché a vyrovnané. Predovšetkým si však spomínam na jej úplnú dôveru v Božiu prozreteľnosť a jej obrovskú radosť pri narodení každého dieťaťa.

Čo predstavovala táto láska k deťom vo vašom manželstve a ako sa zrodilo rozhodnutie manželky obetovať vlastný život za vlastné dieťa?

Pre Giannu boli deti všetkým. Boli našim životom. Podľa môjho názoru, rozhodnutie Gianny obetovať vlastný život za záchranu toho malého stvorenia, zanechajúc tak štyri deti a manžela, má hlboké korene v manželstve. Ona ho prežívala ako sviatosť, ako sviatosť lásky predovšetkým v úplnej dôvere v Božiu prozreteľnosť. Bola presvedčená, že právo narodiť sa je absolútne posvätné.

Čo znamenalo toto radikálne rozhodnutie pre vašu rodinu, keď ste sa ocitol sám so svojimi deťmi?

Moje deti boli ešte príliš malé, aby pochopili význam tohto rozhodnutia. Avšak keď dosiahli vek v ktorom už chápali hlboké dôvody daru života, vysvetlil som im a predovšetkým vyjasnil, že mama by takéto gesto urobila pre každého jedného z nich. Deti veľmi dobre pochopili hrdinstvo ich mamy. Musím ale priznať, že keď začal proces beatifikácie bolo to pre nich bolestivé, pretože sa museli zverejniť veci, ktoré oni túžili zachovať v rodinnom kruhu. A aj ja som s nimi trpel.
Avšak to, žev nasledujúcich rokoch v Taliansku a vo svete pribúdali mnohé knihy o Gianne ako matke a manželke a že ona môže neustále robiť veľa dobrého, nám všetkým vynahradilo ľudské bolesti, ktoré zo sebou priniesol proces beatifikácie. Musím povedať, že ja spoločne s mojimi deťmi sme s pohnutím prijali rozhodnutie Svätého Otca, vyhlásiť Giannu za blahoslavenú práve počas medzinárodného roku rodiny. Ona bola skutočne svätou matkou rodiny.

Takéto rozhodnutia sa môžu zrodiť iba v rodine, ktorá vie naplno darovať život. Čo znamenalo pre vás ako manžela a otca byť účastný na takom radikálnom rozhodnutí?

Keď niekoľko dní pred pôrodom mi Gianna povedala „ak by ste sa mali rozhodovať medzi dieťaťom a mnou ... vôbec neváhajte, rozhodnite sa pre dieťa, zachráňte ho“ pochopil som utrpenie Gianny, matky a manželky, ktorá musela čeliť tak bolestivej voľbe a čo ju to muselo stáť, pretože veľmi milovala deti manžela a život. Ja som skoro odmietol túto voľbu, keď som jej povedal: „Uvidíš Pán zachráni vás obidvoch“. Vedel som, ako dôkladne premeditované boli rozhodnutia Gianny. Delil som sa s ňou o rovnakú vieru a modlil som sa za to, aby som mal rovnakú dôveru v Božiu prozreteľnosť ako ona. Kvôli tomu všetkému som sa nepostavil proti jej hrdinskému rozhodnutiu.