Príhovor Jána Pavla II. slovenským pútnikom pri príležitosti národnej ďakovnej púte
do Ríma
Ctihodní bratia, vážení páni, drahí bratia a sestry!
S radosťou vás prijímam
a všetkých vás srdečne vítam. Predovšetkým pozdravujem biskupov Konferencie biskupov
Slovenska a ďakujem im, že dali podnet na túto Národnú púť. Pozdravujem osobitne pánov
kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka, ako aj pána biskupa Františka Tondru
a ďakujem mu za úctivé slová, ktorými vyjadril pocity vás všetkých. Osobitným spôsobom
ďakujem pánovi Prezidentovi republiky za jeho prítomnosť a za jeho milé slová.
Božia
prozreteľnosť mi počas môjho Pontifikátu tri razy dopriala navštíviť Slovensko: roku
tisíc deväťsto deväťdesiat, krátko po páde komunistického režimu, roku tisíc deväťsto
deväťdesiatpäť a minulý rok, pri príležitosti desiateho výročia vyhlásenia nezávislostiSlovenskej
republiky a ustanovenia Konferencie biskupov Slovenska.
Dnes ste prišli vy,
predovšetkým odplatiť moju návštevu, ktorá sa uskutočnila pred piatimi mesiacmi a
z ktorej si uchovávam hlboký dojem. Chceli ste, aby sa váš pobyt v Ríme uskutočnil
na sviatok svätých Cyrila a Metoda, patrónov Slovenska a spolupatrónov Európy. Toto
šťastné liturgické pozadie dovoľuje sprítomniť starobylé zväzky spoločenstva, ktoré
spájajú rímskeho biskupa s Cirkvou, ktorá žije vo vašej krajine. Zároveň svedectvo
týchto dvoch veľkých Apoštolov Slovanov predstavuje silnú výzvu objaviť korene európskej
identity vášho ľudu; korene, ktoré sú spoločné aj iným národom Európy.
Teším
sa, že vás môžem prijať pri hrobe svätého Petra, ku ktorému ste prišli potvrdiť vyznanie
tej viery, ktorá predstavuje najvzácnejšie a najtrvalejšie dedičstvo vášho národa.
Vyzývam
vás chrániť túto vieru v jej celosti, živiť ju prostredníctvom modlitby, primeranej
katechézy a neustálej formácie. Táto viera nech neostáva ukrytá. Ohlasujte a dosvedčujte
ju s odvahou, v ekumenickom a misionárskom duchu. To nás učia bratia Cyril a Metod,
nasledovaní početným zástupom svätcov a svätíc, zrodených počas dlhých stáročí vašich
dejín. Pevne ukotvení v Kristovom kríži uvádzali do života to, čo Božský Učiteľ učil
od počiatkov svojho ohlasovania:“Vy ste soľ zeme… Vy ste svetlo sveta!” (Mt
5,13.14).
Byť “soľou” a “svetlom” znamená pre vás vyžarovať pravdu evanjelia
pri každodenných rozhodovaniach osobných i spoločenských. Znamená to zachovanie neporušeného
duchovného dedičstva svätých Cyrila a Metoda, aj keď je to niekedy v rozpore s rozšírenou
tendenciou prijať bežne rozšírené a zaužívané postoje. Slovensko a Európa tretieho
tisícročia sa navzájom obohatia mnohorakými príspevkami, ale bolo by škodlivé zabudnúť,
že k formovaniu kontinentu prispelo rozhodujúcim spôsobom kresťanstvo. K budovaniu
európskej jednoty prispejte vy, drahí Slováci, vaším významným prínosom, stanúc sa
tak tlmočníkmi tých ľudských a duchovných hodnôt, ktoré dávali zmysel vašim dejinám.
Je nevyhnutné, aby tieto ideály, vami uskutočňované, neustále formovali Európu slobodnú
a solidárnu, schopnú navzájom zosúladiť jej rozličné kultúrne i náboženské tradície.
Drahí
bratia a sestry, vyjadrujúc znova moju vďačnosť za vašu návštevu, dovoľte mi pri rozlúčke
s vami zanechať vám tú istú výzvu, ktorou sa obrátil Kristus na Šimona Petra:“Duc
in altum – Zatiahni na hlbinu”(Lk 5,4). Je to výzva, ktorú neprestajne cítim zaznievať
vo svojom vnútri. V týchto chvíľach sa ňou obraciam i na vás.
Putujúci Boží
ľud na Slovensku, zatiahni na hlbinu a napreduj na oceáne tohto nového tisícročia,
majúc pohľad upriamený na Krista. Hviezdou na tejto ceste nech ti je Panna Mária,
Matka Vykupiteľa. Nech ťa ochraňujú tvoji Patróni Cyril a Metod, uctievaní spolu s
toľkými hrdinami viery, z ktorých niektorí zaplatili vlastnou krvou svoju vernosť
Evanjeliu.
S týmito želaniami zo srdca udeľujem vám, vašim drahým a celému
slovenskému národu osobitné Apoštolské Požehnanie.