Komentár na liturgické čítania 6. nedele cez rok

Drahí priatelia!

V diskusii o budúcnosti jednotlivca, štátu či svetadielu, alebo aj sveta vo všeobecnosti, ktorá sa niekedy vedie či už medzi priateľmi, alebo v médiách zaznejú neraz aj pesimistické vízie a rôzne kuvičie hlasy. Sú takí, ktorí tvrdia, že svet očividne speje k zániku, iní tvrdia, že sa musí niečo vážne stať, aby sa ľudstvo spamätalo, iní iba mávnu rukou a povedia, že na také úvahy nemajú čas, lebo sa nestarajú o budúcnosť, musia sa zaujímať o prítomnú chvíľu.

Ak ste boli niekedy svedkami takejto úvahy či diskusie, akú pozíciu ste zaujali? Táto otázka nemá byť provokáciou, má byť akousi malou skúškou správnosti pre nás kresťanov, lebo práve my sme povolaní prinášať svetu nádej.

Predpokladom na to, je predovšetkým žiť v nádeji. Nádej, ako všetci veľmi dobre vieme, je jednou z troch božských čností, je darom Božím, o ktorý máme prosiť, ale aj svedectvom nášho vzťahu k Bohu. „Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána“ vyhlasuje v prvom čítaní nasledujúcej nedele prorok Jeremiáš, a dodáva: „Pán bude jeho nádejou.“ (porov. Jer 17,7). Prorok nehovorí nič iné, ako chváli toho, kto hľadá nádej u Pána, veď On je darcom nádeje a zároveň dôvodom nádeje človeka, ktorý “obracia svoj zrak k nebesiam”; taký človek ani v ťažkostiach neochabuje, nepoddáva sa zúfalstvu: „je ako strom zasadený pri vode“ ; „aj v suchom roku nemá starosti a neprestáva rodiť ovocie”,(Jer 17,8-9). konštatuje Jeremiáš.

Naša nádej je v Ježišovi Kristovi. On sa stal človekom, prijal našu ľudskú prirodzenosť, stal sa nám podobným vo všetkom, okrem hriechu. On zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych a tak zvíťazil nad hriechom a smrťou. Toto je naša nádej, ako nám to potvrdzuje svätý Pavol v liste Korinťanom. Táto nádej, podľa apoštola národov presahuje horizont nášho pozemského putovania, smeruje ďalej, do večnosti, ponad prah smrti. A tak Kristus, víťaz nad smrťou je tým, ktorý prináša nádej, orientujúcu nás na radostný život vo večnosti (por. 1 Kor 16,20).

Kristus však chápe aj naše obyčajné ľudské každodenné ťažkosti. Veľmi dobre rozumie aj dnešným robotníkom, ktorý stratili prácu, chápe mladých ľudí, ktorý opúšťajú svoje domovy, hľadajúc lepšiu životnú perspektívu. Chápe rodičov, ktorí sa usilujú zabezpečiť slušné životné podmienky pre svoje deti, rozumie aj dôchodcom, ktorí rozmýšľajú ako vyžiť z dôchodku. Všetkým tým a nielen im venuje slová nádeje v blahoslavenstvách evanjelistu Lukáša nedeľného evanjelia. Blahoslavení ste ak ste chudobní, hladní, smútite, lebo je tu nádej, že Vaše trápenie pominie (porov. Lk 6, 21-22). Ak znášate svoje kríže v Pánovi a v ňom nachádzate nádej a oporu, budete obohatení, nasýtení a potešení. Jeho vykupiteľské dielo začína tu na zemi, ale prekračuje hranice pozemského putovania.

Ježiš však adresuje aj výčitky a to predovšetkým tým, ktorí si vybudovali raj už tu na zemi, pretože vo svojom momentálnom šťastí zabúdajú na “pohľad do večnosti”, zabudnú, že toto momentálne bohatstvo, radosť či sýtosť neuspokojí ich túžbu po večných hodnotách, a tá odmena, ktorú teraz dostávajú za svoju šikovnosť, pracovitosť či odvahu sa nevyrovná tej večnej odmene.

Ježiš Kristus, vaša nádej, je vám, drahí priatelia, nielen vzorom či ideálom, ale každodenným sprievodcom vo vašom putovaní. A teda vy, kresťania staňte sa pre svet nositeľmi nádeje! Pre ten váš malý svet v ktorom žijete a v ktorom sa stretávate so svojimi blížnymi, ktorí možno od Vás nežiadajú ani pomoc, ani chlieb, ale možno vnútorne túžia, aby im niekto dal nádej, ktorá im pomáha žiť. Neobdarujte ich sťažovaním sa, pesimizmom, prehnanou kritikou a beznádejou. V mene Ježiša Krista im zvestujte nádej, v mene Ježiša Krista im odovzdávajte radosť vykúpených. Kristus je nádej Európy, sveta ale aj našou nádejou. Ak toto chápeme, patria aj nám Ježišove slová “Blahoslavení ste…!”

Marek Haratim, kňaz košickej arcidiecézy