Plenárne zasadnutie Kongregácie pre náuku viery

Vatikán:Ján Pavol II. sa vpiatok, 6. februára vKlementínskej sále stretol s delegátmi plenárneho zasadania Kongregácie pre náuku viery. V mene všetkých ho pozdravil jej prefekt, kardinál Jozef Ratzinger.Členom spomínanej kongregácie i delegátom zasadania je aj kardinál Jozef Tomko. Ján Pavol II. vo svojom príhovore im okrem iného povedal:

„Vaše stretnutie každé dva roky mi umožňuje prejsť dôležité body vašej činnosti a taktiež poukázať na výzvy, ktoré v službe Magistéria Petrovho nástupcu od vás vyžadujú byť ochrancami pravdy katolíckej viery a chrániť ju. V tomto zmysle profil náuky, ktorý osobitným spôsobom charakterizuje vašu kompetenciu je práve pastoračný, lebo je účasťou na všeobecnom poslaní Najvyššieho Pastiera. Je to poslanie, ktorého prioritou je predovšetkým jednota viery a spoločenstva všetkých veriacich, čo je nevyhnutné pre spásonosné poslanie Cirkvi. V súčasnom kultúrnom kontexte, pre ktorý je typický tak relativizmus ako aj ľahkovážny pragmatizmus, je odvážne ohlasovanie právd, ktoré človeka spasia i nový zápal pre evanjelizáciu, veľmi potrebný.

Odovzdávanie radostnej zvesti je prvou a základnou úlohou Cirkvi a každá ďalšia činnosť vychádza práve z toho – pomôcť všetkým stretnúť vo viere Krista. Preto mi osobitne leží na srdci evanjelizačná činnosť Cirkvi, aby bola účinná či už voči tým, čo ešte Krista nepoznajú, i tým, ktorí ho síce spoznali, no žijú ďaleko od neho. Iste, svedectvo života je prvé slovo, ktorým sa evanjelium ohlasuje, to však nestačí, ak meno, učenie, život a prísľuby, Kráľovstvo a tajomstvo Ježiša z Nazaretu nie sú ohlasované.“ (Evangelii nuntiandi, 22). Toto jasné ohlasovanie je nevyhnutné preto, aby mohlo pohnúť srdcia prijať dobrú zvesť spásy. A toto je nesmierne veľkou službou ľudom, ktorí hľadajú svetlo pravdy.

Určite, evanjelium vyžaduje slobodný súhlas človeka. No aby ten mohol byť vyjadrený, evanjelium musí byť človeku ponúknuté, lebo „všetci ľudia majú právo spoznať bohatstvo Kristovho tajomstva, v čom podľa našej viery môže ľudstvo nájsť plnosť toho, čo sa snaží spoznať o Bohu hľadajúc a tápajúc, i o človekovi a jeho určení, o živote a smrti a o pravde.“ (Redemptoris missio, 8). Plné prijatie katolíckej viery neumenšuje, ale pozdvihuje ľudskú slobodu a povzbudzuje ju k jej naplneniu v láske pre dobro všetkých ľudí.

V ďalšej časti svojho príhovoru Ján Pavol II. hovoril o dokumentoch magistéria Cirkvi, ktorých vydanie by nemalo byť iba mediálnym faktom v deň ich zverejnenia. „Ide predovšetkým o cirkevnú udalosť prijatia učenia magistéria v spoločenstve Cirkvi. Ide o záväzné slová, ktoré osvetľujú pravdy viery, keď sú tieto zle vysvetľované alebo keď proti nim protestujú niektoré myšlienkové či akčné prúdy. Tu je práve dôležité vidieť, že ide o pastoračný charakter, a každý vydaný dokument je teda vhodnou príležitosťou formácie, katechézy a evanjelizácie.

Ján Pavol II. ďalej upozornil na prirodzený morálny zákon, ktorý „patrí k veľkému bohatstvu ľudského poznania, totiž, že Božie zjavenia svojim svetlom prispelo k jeho očisteniu a rozvoju. Prirodzený zákon, ktorý je sám osebe prístupný každému rozumnému stvoreniu, určuje prvé a podstatné normy, ktoré riadia morálny život. Na tomto základe je možné vybudovať platformu hodnôt, na ktorých sa môže rozvinúť konštruktívny dialóg so všetkými ľuďmi dobrej vôle, teda, so svetskou spoločnosťou.

Dnes v dôsledku krízy metafyziky, v mnohých prostrediach sa pravda vpísaná do srdca každého človeka neuznáva. A tak sme svedkami, že aj medzi veriacimi je rozšírená morálka ktorá síce vieru hlása, no zároveň jej chýba objektívny základ pre právne normy, ktoré sú často založené iba na spoločenskom súhlase, a preto je čoraz ťažšie nájsť etický základ, ktorý by bol spoločný pre celé ľudstvo.

V encyklikáchVeritatis splendor a Fides et ratio som ponúkol užitočné prvky, ktoré môžu pomôcť objasniť, okrem iného, aj zmysel prirodzeného morálneho zákona. Žiaľ, zdá sa mi, toto učenie ešte nebolo pochopené v miere, ako so si želal a celá zložitá problematika si zasluhuje preto ďalšie prehĺbenie. Preto vás pozývam, aby ste podporili vhodné iniciatívy v tomto smere – prehĺbiť učenie o prirodzenom morálnom zákone aj hľadaním spoločných bodov s predstaviteľmi iných náboženstiev a kultúr.

V závere svojho príhovoru Ján Pavol II. hovoril o disciplinárnej problematike pričom vyzval členov Kongregácie pre náuku viery k úzkej spolupráci aj s ďalšími kongregáciami zodpovednými za formáciu kňazov. Napokon všetkým udelil svoje apoštolské požehnanie.