Sviatok Obetovania Pána

Dnes 2. februára, si pripomíname Sviatok Obetovania Pána – Hromnice, obetovanie Ježiša Krista v chráme. Pripomína nám udalosť, ktorú opisuje evanjelistaLukáš (Lk 2,22-30):„Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek, alebo dva holúbky.“ Panna Mária s Jozefom na 40. deň po narodení priniesli Ježiša do chrámu, kde ho prorok Simeon ho označil za Spasiteľa všetkých národov a svetlo na osvietenie pohanov. V západnej liturgii ma tento sviatok názov Obetovania Pána.Vo východnej liturgii sa dnešný sviatok nazýva sviatkom Stretnutia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Svoj pôvod má na Východe, kde sa slávil od polovice 4. storočia 14. februára, t. j. 40 dní po Zjavení Pána. V roku 542cisár Justinián (527-565) zaviedol jeho slávenie v Carihrade a stanovil ho na 2. februára, t. j. 40 dní po Narodení Pána.

Z Carihradu sa potom sviatok rýchlo rozšíril na Západ. Pápež Sergej I. (687-701) nariadil, aby sa v tento deň konali slávnostné procesie, ktoré smerovali do Baziliky Panny Márie Snežnej. V 8. a 9. storočí sa dôraz obsahu slávností postupne presunul na oslavu Panny Márie a sviatok nadobudol mariánsky charakter. V novom liturgickom kalendári z roku 1969 dostal názovPraesentatio Domini- Obetovanie Pána – a vrátil sa mu jeho kristologický ráz.

Sviatok Obetovania Pána,ľudovo nazývanýHromnice,sa spája sa s požehnaním hromničnej sviece, v ktorej vidíme ochranu pred rozličnými živelnými pohromami a nebezpečenstvami. Zavedenie svätenia hromničných sviečok sa pripisuje pápežovi Geláziovivroku 494. V tento deň sa zároveň slávi ajSvetový deň zasväteného života– pri tejto príležitosti sa biskupi stretávajú s rehoľníkmi pôsobiacimi v diecézach.